Psychologička Natália Čavojská hovorí v rozhovore o tom, čo poskytujú takéto vzťahy mladým a kde sú ich hranice. Okrem toho ponúka vhľad do psychiky dnešnej generácie mladých, ktorá čelí tlaku neustáleho porovnávania, potrebe zapadnúť aj chronickému nedostatku skutočnej pozornosti a porozumenia.

Využívanie digitálnych technológií je trend, ktorý sa neustále rozvíja v rôznych oblastiach. Výhodou aplikácií zameraných na duševné zdravie je, že edukujú ľudí a signalizujú im v mobile alebo na tablete, kedy by mali spozornieť, ak sa s nimi niečo deje.

„Osamelosť nie je len individuálny problém, ale aj celospoločenská výzva, ktorú potrebujeme komplexne riešiť. Nárast osamelosti prispieva aj k zníženiu sociálnej súdržnosti,” upozorňuje sociológ Roman Džambazovič, ktorý sa podieľal na výskume.

„Apatia sa prejavuje zníženou motiváciou človeka v rôznych oblastiach každodenného života. Aj v dôsledku toho často reaguje menej emotívne na udalosti a nedokáže sa nadchnúť pre veci,” upozorňuje psychologička Alexandra Straková, ktorá pôsobí aj v Centre výskumu psychických porúch.

Téme osamelosti sa na Slovensku zatiaľ nevenujeme systematicky, upozorňuje výskumníčka Katarína Kebis. V praxi skôr funguje veľa komunitných aktivít, ktoré vznikajú vďaka iniciatíve jednotlivcov, miestnych samospráv alebo neziskových organizácií a ktoré ľudí prepájajú naprieč generáciami alebo na základe spoločných záujmov.

Ako sme na tom na Slovensku z hľadiska všeobecnej a inštitucionálnej dôvery? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať sociologička Marianna Mrva, ktorá sa dlhodobo zaujíma o problematiku dobre fungujúcej, súdržnej spoločnosti. Hovorí, že všeobecná dôvera sa mení pomerne pomaly. A veľký vplyv na to, či dôverujeme ľuďom, má aj socializácia a kultúra, v ktorej sme vyrastali.

Ľudí vo vyššom veku trápi veľa tém a ich život sprevádza aj viac rizikových faktorov, ktoré môžu mať vplyv aj na ich duševné zdravie. Mnohí po opustení pracovného života strácajú časť svojej identity. Aj preto má v psychologickom poradenstve a terapii zmysel ich podporovať, aby ju znova objavili.

Môže sa javiť, že jeden zo sto nie je veľa. Hovorí na margo ľudí so schizofréniou psychológ Michal Hajdúk, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu psychických porúch.

Medzi osamelosťou a samotou je rozdiel. Najmä v tom, že pre samotu sa zvyčajne rozhodujeme. V osamelosti však človek zostáva napospas sám sebe, pretože tam nie je nikto, kto by ho vnímal. Aj preto vie byť bolestivá, tvrdí klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Brandoburová.

Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí trpia závislosťou alebo poruchami spojenými s užívaním psychoaktívnych látok. Spomedzi nich už dlhodobo vedie závislosť od alkoholu. Mnohí však trpia aj v dôsledku nelátkových závislostí, akými sú napríklad hazard alebo hranie digitálnych hier. Téma osamelosti je im často blízka, tvrdí klinický psychológ a terapeut Adam Kurilla.

Hana Hollá Kutlíková má za sebou rôzne výskumné projekty v zahraničí. Jedným z nich bol aj výskum mozgovej aktivity matiek, ktoré trpeli posttraumatickou stresovou poruchou v dôsledku násilia. Skúmala tiež, ako testosterón ovplyvňuje fungovanie ľudského mozgu a sociálne správanie. V súčasnosti sa so skupinou odborníkov venuje výskumu osamelosti na Slovensku. V našom rozhovore hovorí aj o tom, ako ju vníma a aký vplyv môže mať dlhodobý pocit osamelosti na ľudské zdravie.

Ako vnímajú osamelosť ľudia s psychickými poruchami? Rozumie ich rodina a blízki ťažkostiam, ktorými prechádzajú? Vladimír Ivančík už takmer tri roky pracuje s ľuďmi, ktorí vyhľadávajú pomoc v Dss – MOST v Bratislave. Mnohých spája okrem psychických diagnóz aj pocit osamelosti. Psychológ v rozhovore opisuje, ako im možno pomôcť a akým spôsobom by sme mohli rozvíjať komunitnú psychiatrickú starostlivosť na Slovensku.