Žijeme v dobe rastúcej nedôvery, osamelosti a spoločenského napätia. Sociologička Soňa Szomolányi, ktorá zažila normalizáciu a bola jednou z aktérov Novembra ’89, však nerada prirovnáva súčasnosť k neslobode minulého režimu.

V dobe hoaxov, konšpiračných teórií a meniacich sa algoritmov sociálnych sietí mu už nestačí iba písať články. Novinár Vladimír Šnídl sa snaží byť aktívny na Facebooku aj na Instagrame, navštevuje školy a robí workshopy pre učiteľov a žiakov zamerané na negatívne dôsledky sociálnych sietí.

Čo spája poruchy autistického spektra, schizofréniu a Alzheimerovu chorobu? Výskum neuropsychiatrických porúch ukázal, že súvisia s neurozápalom. Aktívne ho skúma aj psychológ a neurovedný výskumník Jakub Szabó, ktorý vo vedeckej práci využíva skúsenosti z psychológie a biomedicíny.

Informácie majú dnes veľkú silu, tvrdí filozof a spisovateľ Ján Markoš. Na kurzoch kritického myslenia učí ľudí rozlišovať kvalitu informácií, overovať ich pravdivosť a premýšľať v širších súvislostiach. V rozhovore sme sa dotkli aj toho, ako digitálny svet ovplyvňuje naše vzťahy a prežívanie osamelosti.

Samovraždy na Slovensku sú niekoľkonásobne častejšie u mužov než u žien. Kým v Európe je miera samovrážd u mužov štvornásobne vyššia, na Slovensku je až šesťnásobná. Epidemiologička Alexandra Bražinová upozorňuje, že ide o výrazný rozdiel.

Stres dnes prežívame častejšie než kedykoľvek predtým. Dokonca aj v situáciách, ktoré nie sú život ohrozujúce. Prečo je to tak a aký je rozdiel medzi prirodzenou a chronickou stresovou reakciou? O tom, čo sa s nami deje, keď stres neustupuje, hovorí psychológ a pedagóg Jakub Rajčáni.

Rýchlosť, neistota, vojnový konflikt za našimi hranicami, vplyv rozvíjajúcich sa technológií. To všetko vplýva na súčasnú atmosféru v slovenskej spoločnosti. Každý štvrtý Slovák pritom výrazne pociťuje osamelosť. Psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová a psychológ Anton Heretik hovoria o úzkosti, strate dôvery a aj o tom, ako sa dá v “chaose” doby hľadať rovnováha a zmysel.

„Veľakrát robíme niečo pre pacienta bez toho, aby sme sa ho pýtali, či a ako to naozaj chce,” hovorí psychiatrička Ľubomíra Izáková, podľa ktorej by sme mali prestať označovať ľudí nálepkou psychiatrickí pacienti.

Osamelosť nie je len o tom, či sme sami alebo obklopení ľuďmi. Ako ukázal výskum na Bostonskej univerzite, kľúčovým faktorom sú aj naše sociálne preferencie. Aj preto sa môžeme niekedy cítiť osamelo medzi ľuďmi alebo spokojne len tak sami so sebou.

Ak sa chcú slovenské univerzity venovať kvalitnému výskumu, musia ho pokrývať z viacerých zdrojov. Grantové výzvy málokedy myslia aj na mladých výskumníkov, na ktorých v rozpočtoch často nie sú peniaze. „Odlivom mladých mozgov prichádza naša krajina oveľa,” hovorí Juraj Halas, finančný manažér projektu DISCONNECT.

Projekt DISCONNECT sa zameriava na výskum osamelosti a sociálnej izolácie ohrozených skupín ľudí na Slovensku. Júlia Hysi a Sebastián Petreje hovoria, aké inovatívne metódy využívajú vo výskume.

V rámci projektu DISCONNECT vzniklo špičkové laboratórium, ktoré umožňuje testovanie prostredníctvom elektroencefalogramu. O testovaní v laboratóriu sme sa rozprávali s mladými výskumníčkami, Sárou Majsniarovou a Valentínou Cvikovou.