Samovraždy na Slovensku sú niekoľkonásobne častejšie u mužov než u žien. Kým v Európe je miera samovrážd u mužov štvornásobne vyššia, na Slovensku je až šesťnásobná. Epidemiologička Alexandra Bražinová upozorňuje, že ide o výrazný rozdiel.

Stres dnes prežívame častejšie než kedykoľvek predtým. Dokonca aj v situáciách, ktoré nie sú život ohrozujúce. Prečo je to tak a aký je rozdiel medzi prirodzenou a chronickou stresovou reakciou? O tom, čo sa s nami deje, keď stres neustupuje, hovorí psychológ a pedagóg Jakub Rajčáni.

Rýchlosť, neistota, vojnový konflikt za našimi hranicami, vplyv rozvíjajúcich sa technológií. To všetko vplýva na súčasnú atmosféru v slovenskej spoločnosti. Každý štvrtý Slovák pritom výrazne pociťuje osamelosť. Psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová a psychológ Anton Heretik hovoria o úzkosti, strate dôvery a aj o tom, ako sa dá v “chaose” doby hľadať rovnováha a zmysel.

„Veľakrát robíme niečo pre pacienta bez toho, aby sme sa ho pýtali, či a ako to naozaj chce,” hovorí psychiatrička Ľubomíra Izáková, podľa ktorej by sme mali prestať označovať ľudí nálepkou psychiatrickí pacienti.

Osamelosť nie je len o tom, či sme sami alebo obklopení ľuďmi. Ako ukázal výskum na Bostonskej univerzite, kľúčovým faktorom sú aj naše sociálne preferencie. Aj preto sa môžeme niekedy cítiť osamelo medzi ľuďmi alebo spokojne len tak sami so sebou.

Ak sa chcú slovenské univerzity venovať kvalitnému výskumu, musia ho pokrývať z viacerých zdrojov. Grantové výzvy málokedy myslia aj na mladých výskumníkov, na ktorých v rozpočtoch často nie sú peniaze. „Odlivom mladých mozgov prichádza naša krajina oveľa,” hovorí Juraj Halas, finančný manažér projektu DISCONNECT.

Projekt DISCONNECT sa zameriava na výskum osamelosti a sociálnej izolácie ohrozených skupín ľudí na Slovensku. Júlia Hysi a Sebastián Petreje hovoria, aké inovatívne metódy využívajú vo výskume.

V rámci projektu DISCONNECT vzniklo špičkové laboratórium, ktoré umožňuje testovanie prostredníctvom elektroencefalogramu. O testovaní v laboratóriu sme sa rozprávali s mladými výskumníčkami, Sárou Majsniarovou a Valentínou Cvikovou.

Môžeme mať partnera, rodinu aj plný kalendár aktivít, no napriek tomu sa niektorí z nás cítia osamelo. Osamelosť v partnerstve má veľa podôb. Psychoterapeutka Lenka Pavuková Rušarová vysvetľuje, prečo niektoré páry zažívajú namiesto blízkosti spoločné ticho a prečo sa navzájom nezdôveria so svojimi problémami a obavami.

Ženy vstupujúce do rodičovstva čelia silnému spoločenskému tlaku na výkon, ale aj osamelosti a nedostatočnej systémovej podpore. „Kto nám dáva mandát rozhodovať o tom, čo je dobré a zlé rodičovstvo?” pýta sa psychoterapeutka a certifikovaná dula, Hana Celušáková.

Ak sa človek cíti osamelo aj vo svojom najužšom kruhu, môže byť pre neho náročné dôverovať druhým. „Kultúra dôvery vyplýva z nášho pocitu bezpečia, prijatia a možností sebarealizácie. Ak osamelý človek nemá naplnenú súnáležitosť s druhými, prirodzene sa cíti osamelo,” vysvetľuje sociálna psychologička Táňa Sedláková.

Psychologička Natália Čavojská hovorí v rozhovore o tom, čo poskytujú takéto vzťahy mladým a kde sú ich hranice. Okrem toho ponúka vhľad do psychiky dnešnej generácie mladých, ktorá čelí tlaku neustáleho porovnávania, potrebe zapadnúť aj chronickému nedostatku skutočnej pozornosti a porozumenia.