Autorka: Petra Nagyová, Foto: Jakub Steinecker
V dobe hoaxov, konšpiračných teórií a meniacich sa algoritmov sociálnych sietí mu už nestačí iba písať články. Novinár Vladimír Šnídl sa snaží byť aktívny na Facebooku aj na Instagrame, navštevuje školy a robí workshopy pre učiteľov a žiakov zamerané na negatívne dôsledky sociálnych sietí. Veľa mladých ani dospelých nevie, ako fungujú a na čo si dať pozor. Aj preto im vysvetľuje, ako s nimi pracovať a vyťažiť z nich vo vzdelávaní čo najviac.
S Vladimírom Šnídlom sme sa tiež rozprávali:
- prečo deti a mladí trávia veľa času na sociálnych sieťach,
- čo dnes trápi učiteľov a riaditeľov na školách,
- ako si môžeme vychovať svoj algoritmus,
- v čom sa ukrývajú riziká TikToku,
- prečo sa dne mladí nevedia sústrediť,
- aké neželané dopady majú sociálne siete na mladých aj dospelých,
- prečo by rodičia mali dbať na prevenciu,
- čo robia sociálne siete s ľudskou psychikou,
- prečo je dnes viac než dôležitá osveta zo strany učiteľov a rodičov.
Ako novinár navštevujete školy, kde diskutujete so žiakmi a učiteľmi o škodlivom vplyve sociálnych sietí. Prečo?
Veľa ľudí dnes prijíma informácie zo sociálnych sietí. Stali sa miestom, kde si mladí i starší vytvárajú názory o svete a trávia na nich veľa času.
Navštevujem školy na pozvanie učiteľov. Mnohí dnes čelia problémom, ktoré znásobujú práve sociálne siete. Či už hovoríme o kyberšikane, radikalizácii mladých, myzogýnii či urážaní žien a ďalších negatívnych javoch. Nechcem sa na to iba pasívne prizerať a tváriť sa, že sa ma to vôbec netýka.
Čím je človek mladší, tým sú pre neho sociálne siete dôležitejšie. Niektorí mladí ľudia na nich trávia viac hodín než v škole. Učiteľom a žiakom predovšetkým vysvetľujem vplyv a dopady sociálnych sietí a našu nepripravenosti s nimi pracovať.
Čo považujete za najnebezpečnejšie v dôsledku využívania sociálnych médií?
Nenávistné prejavy v podobe hejtov a toxický znepokojivý obsah totiž mladí nemajú z televízie, ale zo sociálnych médií. Práve tam sa najčastejšie šíri nenávisť a dezinformácie, pohybujú sexuálni predátori a pod.
Sociálne siete významne prispievajú k radikalizácii. Na Slovensku už máme skúsenosť s mladými vrahmi, ktorí sa radikalizovali práve na nich. Vidím to ako zásadný problém, ktorému sa potrebujeme venovať.
Aký je trend používania sociálnych sietí medzi mladými?
Najviac mladých je na Instagrame a po ňom vedie TikTok, pričom práve na TikToku obvykle trávia viac času. Väčšina dnešných siedmakov alebo ôsmakov má účet minimálne na oboch.
Mnohí mladí majú dnes svoje účty na Instagrame, ktorý je viac zameraný na lifestyle. Aj tam však už nájdeme influencerov, ktorí zdieľajú rôzne konšpirácie.
„Systémovo u nás nefungujú žiadne opatrenia zamerané na prevenciu mladých pred škodlivosťou sociálnych sietí. Deti za to nemôžu. Môžu za to rodičia a dospelí, ktorí im smartphony kupujú a potom už nevenujú pozornosť tomu, čo na nich deti robia.”
Spomedzi sociálnych sietí je však azda najdesivejší TikTok, ktorý je plný nenávisti a mizogýnneho obsahu a navyše extrémne návykový. Niektorí tínedžeri na ňom trávia hodiny denne. Rodičia by mu mali venovať veľkú pozornosť aj kvôli toxickému obsahu, ktorý tam mladí konzumujú.
Veľa jedenásť a dvanásťročných detí sa dnes pohybuje aj na streamovacích platformách, ako sú Twich alebo Kick. Twitch má veľkú popularitu medzi video streamermi. A potom sú to online hry. Chlapci, ale aj mnohé dievčatá trávia čas strieľačkami.
Čo s tým?
Je to v poriadku dovtedy, kým sa deti hrajú s partiou podobných kamarátov a nestrávia hraním celý deň. Treba si však uvedomiť, že takéto virtuálne prostredie je plné nenávisti, neraz spôsobuje závislosť a operujú v ňom aj sexuálni predátori, ktorí sa snažia zamiešať medzi mladých hráčov.
Ktoré siete na Slovensku sú najvplyvnejšie?
Najvplyvnejší je u nás stále Facebook, ktorý používajú viac ako dva milióny ľudí, prevažne stredná a staršia generácia. Mladých na ňom veľmi nenájdete, pretože je pre nich miestom, kde sa starí ľudia hádajú o politike.
„Sociálne siete kŕmia mladých chlapcov múdrosťami, ktoré sa niektorým páčia. Napríklad, že ženy nevedia čo chcú, využívajú mužov a keď ťa žena nechce, tak je to preto, lebo nemáš drahé auto.”
Po ňom nasleduje kanál YouTube, ktorý je menej toxický, ale nájdeme tam tiež veľa konšpiračných videí a politickej propagandy.
Čím je TikTok atraktívny pre mladých?
TikTok ponúka krátke minútové videá, tzv. reels. Mladí ich konzumujú nekonečným skrolovaním. Podobné video formáty nájdeme už aj na Instagrame a Facebooku, ktoré sa inšpirovali práve TikTokom. Užívateľom sa už dnes zobrazuje aj obsah zo stránok, ktoré si ani nemuseli označiť, že ich chcú sledovať. To je zásadná zmena oproti minulosti.
TikTok je primárne postavený na krátkych videách, pretože mnohým mladým sa nechce čítať. Aj to je dôvod, prečo sa im tam neukazujú žiadne textové príspevky, ani články. Nebavilo by ich to, pretože čítanie je už pre niekoho namáhavé, pričom video si dnes dokáže pozrieť hocikto.
Aké z toho plynú riziká?
O niečo desivejšie sú rôzne tiktokové bizarné výzvy, ktoré mladých nabádajú robiť čudné veci a nakrúcať sa pri tom na video. V niektorých prípadoch to už skončilo aj tragicky.
Určite si mnohí pamätáme tragický prípad dvoch chlapcov, ktorí si nakrúcali videá na internet zo strechy idúceho metra vo Viedni a následne narazili do nadchodu. V Taliansku sa dokonca riešilo podozrenie, že video TikToku ukazovalo mladým návod na samovraždu.
Podľa čoho sa mladým zobrazujú videá na TikToku?
Na TikToku ich vyberá algoritmus z kanálov, ktoré ani nemusíte sledovať. Keď sa tínedžer zaregistruje na TikToku, sociálna sieť od neho požaduje jedine jeho vek. Dokonca si rýchlo zistí aj pohlavie, keby ho nechcel zadať.
„Úlohou dezinformácií je šírenie strachu a vytvorenie fiktívnej hrozby, aby bežného konzumenta Facebooku viac trápila gender ideológia, než to, že sa mu rozpadáva nemocnica v okrese.”
Následne mu ponúka videá rôzneho typu a čaká, čo ho zaujme. Je bežné, že sedemnásť ročnému chlapcovi sa zobrazujú obsahy cielené na jeho rovesníkov. Ak ich zaujímajú videá, v ktorých muži nadávajú ženám, podobné videá sa budú zobrazovať aj ďalším bez ohľadu na to, či sledovali konkrétneho influencera. Algoritmus sa o to jednoducho postará.
Aké dopady má na mladých trávenie voľného času na TikToku?
Predstavte si, že mladý človek sleduje hodiny denne krátke videá, ktoré mu prispôsobuje algoritmus. Nie je to nič namáhavé a nepotrebuje sa na to koncentrovať.
Dopady sú však také, že ak sa chce mladý človek tri minúty sústrediť na čítanie knihy, nevydrží to a musí medzitým siahnuť po mobile. Rodičia sa čudujú, ako je možné, že syn dostal v škole zlú známku, hoci sa celý večer učil. V skutočnosti sa možno neučil, ale pozeral videá na TikToku nad otvorenou učebnicou.
Takéto správanie vrhá mladých do izolácie. Sú roztekaní, nevedia sa sústrediť a nerozvíjajú kognitívne schopnosti. Jednoducho vypínajú mozog. Niektorí experti už nahlas hovoria, že to prispieva k hlúpnutiu časti mladej generácie. V skutočnosti nevieme, čo vyrastie z detí, ktorí si hodiny pozerajú krátke videá. Toto sme tu ešte nemali.
Mladí dnes majú k dispozícii aj iné sociálne platformy, ktoré sú nebezpečné najmä pre dievčatá. Napríklad OnlyFans. Prečo si na ňu treba dávať pozor?
OnlyFans je populárna platforma pre dospelých, ktorá je známa zdieľaním obsahu hraničiaceho s pornografiou. Na niektorých sociálnych sieťach môžu byť už dvanásťročné dievčatá povzbudzované inými influencerkami, ktoré sa prezentujú drahým životným štýlom vďaka zarábaniu na OnlyFans, aby sa predávali, fotili si nohy, prsia alebo časti tela a napĺňali tajné túžby mužov.
Mladým ľuďom ukazujú svoje apartmány kdesi v Dubaji a vyvolávajú dojem, aké je jednoduché si takto zarobiť. Mnohé dievčatá sa snažia naplniť kult krásy a byť čo najkrajšie ideálne podľa šablóny.
A potom je tu ďalší trend, ktorý je rozšírený najmä medzi chlapcami – myzogýnia. V čom je nebezpečná a ako sa šíri?
Mnohým chlapcom algoritmus ukazuje videá s rôznymi „machami” (zo španielčiny macho – samec, pozn. autorky), ktorí sa správajú sebavedomo a nadradene voči ženám a dávajú im rady a návody, ako sa majú v živote správať ako „muži”.
„Každý z nás má tendenciu veriť tomu, čo potvrdzuje náš názor. Prirodzene potom zdieľame obsah aj s nepodloženými informáciami len na základe toho, že sa zhoduje s naším presvedčením. Odporúčam každému, aby sa na chvíľu zamyslel, prečo konkrétnemu obsahu verí.”
Kŕmia ich múdrosťami, ktoré sa niektorým chlapcom páčia. Napríklad, že ženy nevedia čo chcú, využívajú mužov a keď ťa žena nechce, tak je to preto, lebo nemáš drahé auto.
Na niektorých školách som už zažil vyslovene hulvátske správanie niektorých tínedžerov voči spolužiačkam. Odkazovali im, že majú byť ticho a že patria do kuchyne. Niektorí to majú z rodiny, iných zasa takýmto spôsobom deformuje algoritmus sociálnych sietí.
Rozprávate sa s mladými na školách, prečo trávia na sociálnych sieťach toľko času?
Na to sa ani nemusíte pýtať. Jednoducho sú chytľavé, pretože sú pestré a sú na nich všetci ich rovesníci. Akonáhle dieťa dostane do ruky mobilný telefón s prístupom na internet, je len otázkou času, kedy sa ocitne na nejakej sociálnej sieti.
Česť výnimkám a našťastie aj také sú. Občas nájdete aj tínedžerov, ktorí si vyslovene zakladajú na tom, že netrávia čas na sociálnych sieťach.
Ak tomu rodič nevenuje špeciálnu pozornosť, niektoré deti si môžu založiť účet už na prvom stupni základnej školy, pretože sú tam už niektorí jeho spolužiaci a kamaráti a cez sociálne siete si zdieľajú fotografie, vtipné meme obrázky a ďalšie obsahy.
Hoci sa niektorí rodičia snažia chrániť svoje deti od vplyvu sociálnych sietí, môžu sa cítiť veľmi izolované. Keďže nevedia, o čom sa spolužiaci bavia a čím žijú, vytvára sa tým na nich ešte väčší tlak.
Sociálne médiá platíme predovšetkým naším časom, ktorý na nich trávime. Sú naprogramované tak, aby sme na nich vydržali čo najdlhšie. Špecialitou v tomto je TikTok.
Kam nás to ako spoločnosť môže dostať, ak tieto negatívne trendy nepodchytíme?
To už predsa vidíme aj pri dospelých. Napríklad pri voľbách sa mnohí ľudia nerozhodujú podľa toho, či je nejaký politik schopný riešiť skutočné problémy krajiny, ale podľa toho, ako využíva polarizujúce témy, ktoré fungujú na sociálnych sieťach.
Jeden z výskumov s 2000 mladými respondentmi na Slovensku ukázal, že mladí majú problém rozlišovať medzi hoaxmi, dezinformáciami, konšpiračnými teóriami a propagandou. Časť z nich uviedlo, že pri kontakte s dezinformáciami necítia nič.
Tu by som sa mladých rád zastal. Z mojich skúseností je najviac zasiahnutou skupinou skôr stredná generácia, ktorej časť už desať rokov konzumuje manipulácie a propagandu na Facebooku.
Mladí v globále na tom nie sú horšie, než starší. V prípade mladých je výhodou, že mnohí ešte nemajú zatvorenú myseľ a sú ochotní vnímať aj iný názor.
Čo s tým môžu robiť učitelia na školách a dospelí? Čo by ste im odporučili?
Mediálna výchova na školách by sa mala venovať najmä médiám, ktoré dnes mladí využívajú najviac. Učiteľom a školským psychológom hovorím, že nie je cesta snažiť sa mladým zakázať sociálne siete, ale viesť ich k tomu, ako tieto technológie rozumne využívať.
„Je jedno, či sú to lekári, vysokoškoláci alebo remeselníci. Môžu byť šikovní, vzdelaní vo svojom odbore, ale sú mediálne nevzdelaní. Neuvedomujú si, ako fungujú algoritmy. Keď si algoritmus všimne, že pozeráte videá z chémie, uvidíte videá z chémie. Keď si však všimne, že pozeráte proruskú propagandu, budete ju vidieť každý deň.”
Stačí, aby učitelia otvorene diskutovali so žiakmi. Môžu povzbudzovať žiakov, aby si robili referáty či projekty práve v témach, ktoré súvisia so sociálnymi sieťami. Napríklad, ako fungujú algoritmy, nelátkové závislosti či ako pôsobia dopamíny.
Mladí môžu písať eseje o svojich influenceroch, v ktorých by ich aj kriticky hodnotili alebo o nástrahách sociálnych sietí. A tiež ich môžeme viesť tomu, aby ich využívali aj k vzdelávaniu.
Čo ešte môžeme robiť pri používaní sociálnych sietí inak?
Ak už niekto používa sociálne siete, mal by si predovšetkým vychovať svoj algoritmus. Aj na TikToku sledovať sledovať užitočné videá, z ktorých sa dá niečo naučiť alebo prinášajú zaujímavé témy.
Rodičom odporúčam, aby viedli deti k tomu, aby si kontrolovali čas strávený sledovaním videí na TikToku. Samy si tak môžu odpovedať na otázku, či sú s tým spokojné.
Chlapcom, ktorí konzumujú mizogýnne videá, zase odporúčam, aby si pre objektívny pohľad vypočuli aj druhú stranu. Na TikToku je veľa žien zo Slovenska, ktoré otvorene hovoria o sexuálnom násilí a nenávisti zameranej voči ženám.
Používanie sociálnych médií sa dnes vo veľkej miere týka aj dospelých. Zdá sa, že v tejto oblasti nás doháňajú dezinformácie a hoaxy. Na čo vlastne slúžia?
Hoax je virálne zdieľaná manipulatívna informácia. Hoaxy sa delia na dezinformácie a misinformácie. Kým dezinformácie sú niekým úmyselne šírené dezinformátorom, ktorého zámerom je klamať, misinformácia je neúmyselná.
Niekto niečomu naletí, publikuje to na Facebook a ľudia následne zdieľajú tento obsah. Ak sa dezinformácie alebo misinformácie začnú šíriť sociálnymi sieťami, vzniká hoax.
Aká je úloha dezinformácií vo virtuálnom svete?
Šírenie strachu. To znamená, že dezinformácie sú často založené na priživovaní sa na strachu a hneve. Využívajú momenty existenciálnej hrozby, za ktorými stoja imaginárni nepriatelia, či už ide o vakcíny, 72 pohlaví a pod.
„Veľa problémov, ktoré dnes máme v spoločnosti, súvisí s nadmerným používaním sociálnych sietí. Či už hovoríme o problémoch s duševným zdravím, rozdelenej spoločnosti alebo neschopnosti mladých ľudí udržať pozornosť. O sociálnych sieťach sa hovorí ako o neurologickej katastrofe 21. storočia.”
Ich cieľom môže byť vytvorenie fiktívnej hrozby, aby bežného konzumenta Facebooku viac trápila gender ideológia, než to, že sa mu rozpadáva nemocnica v okrese. Účinné sú najmä vtedy, keď dospelých presvedčia, že tí druhí ohrozujú ich deti.
Prečo sme na Slovensku náchylní veriť konšpiračným teóriám a klamstvám? Čo spôsobuje, že polopravdy a neoverené informácie vydávame za fakty?
Z veľkej miery mediálna negramotnosť. Mnohí ľudia nie sú pripravení na sociálne siete, ktoré sú najväčšou arénou šírenia hoaxov. Prídu na Facebook, YouTube kanál, v prípade mladých na TikTok a algoritmus im ukáže emotívne alebo konšpiračné video, ktoré ich vystraší alebo potvrdí to, čo si chcú myslieť.
Nepripravený človek nerozmýšľa, neoveruje fakty, nevyhľadáva v Google vyhľadávači, nepýta sa ChatGPT na informácie. Uverí tomu, čo vidí a zdieľa. Aj preto sa snažím často hovoriť o konfirmačnom skreslení.
Ako funguje konfirmačné skreslenie?
Každý z nás má tendenciu veriť tomu, čo potvrdzuje náš názor. Prirodzene potom zdieľame obsah aj s nepodloženými informáciami len na základe toho, že sa zhoduje s naším presvedčením.
V takom prípade odporúčam každému, aby sa na chvíľu zastavil a zamyslel sa nad tým, prečo konkrétnemu obsahu alebo webu verí. Prečo verí napríklad človeku, ktorého v živote nevidel. Nie je to len preto, že mu hovorí to, čo si chce myslieť?
Prečo to ľudia nevedia odlíšiť?
Pretože mnohých dospelých, ani tínedžerov nikto nenaučil, ako pracovať s obsahmi v médiách a na sociálnych sieťach. Na Facebooku síce majú profil, ale nevedia sa tam orientovať. V škole sa to neučili a sami na to neprišli.
Je jedno, či sú to lekári, vysokoškoláci alebo remeselníci. Môžu byť šikovní, vzdelaní vo svojom odbore, ale sú mediálne nevzdelaní. Neuvedomujú si napríklad fungovanie algoritmov. Keď si algoritmus všimne, že pozeráte videá z chémie, uvidíte videá z chémie. Keď si však všimne, že pozeráte proruskú propagandu, budete ju vidieť každý deň. Ak ju na Facebooku a TikToku budete konzumovať roky, tak si osvojíte názor, že tomu agresorovi sa krivdí.
Čo prinieslo takú veľkú vlnu nenávisti na sociálnych sieťach?
Facebook vo svojich začiatkoch slúžil ako inšpiratívne miesto, kde sa ľudia navzájom spájali. Postupne však zmenil algoritmus. Po roku 2013 začal viac podporovať politický obsah. Potom, čo sa začal rozvíjať ekosystém rôznych dezinformačných webov, aj sociálne siete zaplavila propaganda.
Facebook počas migračnej krízy v roku 2015 napríklad zaplavili témy o migrantoch, až sa postupne zmenil na politickú platformu plnú nenávisti a pozorujeme to až dodnes.
Ako vplýva nadmerné používanie sociálnych sietí na našu psychiku?
Veľa problémov, ktoré dnes máme v spoločnosti, súvisí s nadmerným používaním sociálnych sietí. Či už hovoríme o problémoch s duševným zdravím, rozdelenej spoločnosti alebo neschopnosti mladých ľudí udržať pozornosť. O sociálnych sieťach sa hovorí ako o neurologickej katastrofe 21. storočia.
Systémovo u nás nefungujú žiadne opatrenia zamerané na prevenciu mladých pred škodlivosťou sociálnych sietí. Deti za to nemôžu, ale môžu za to rodičia a dospelí, ktorí im tie smartphony kupujú a potom už nevenujú pozornosť tomu, čo na nich deti robia.
Obávam sa, že tento problém nevyrieši štát, aspoň nie za súčasnej vlády a ani Európska únia. Je to o aktívnych jednotlivcoch, konkrétne o učiteľoch, rodičoch, skautských vedúcich a ďalších, ktorí pracujú s mladými alebo aj staršími.
Povzbudzujem každého učiteľa a dospelého, aby začal brať vážne osvetu ohľadne sociálnych sietí. Je dôležité, aby sme vysvetľovali, ako fungujú, aké sú tam hrozby a ako ich využívať rozumne, pretože nikto iný to za nás nevyrieši.
Kto je Vladimír Šnídl?
Reportér domáceho spravodajstva Denníka N. Vyštudoval politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe, kde žil jedenásť rokov a od roku 2007 pracoval v českých Hospodářskych novinách a týždenníku Ekonom. V roku 2014 prestúpil do denníka SME a v roku 2015 patril k zakladajúcim redaktorom Denníka N. Je autorom knihy Pravda a lož na Facebooku, v ktorej sa venuje fenoménu hoaxov a konšpiračných teórií na slovenskom a českom internete. Na túto tému chodí pravidelne prednášať aj do slovenských škôl.