V téme osamelosti kladiem dôraz na potrebu venovať osobitnú pozornosť ľuďom a sociálnym skupinám, ktoré zažívajú osamelosť a izoláciu a faktorom, ktoré k nim vedú.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.

Zaujíma ma najmä, prečo ľudia zažívajú osamelosť aj vtedy, keď sú v spoločnosti ľudí.

Na téme osamelosti ma zaujímajú jej príčiny a dôsledky, ako aj to, ako ľudia riešia a reagujú na osamelosť.

V súvislosti s osamelosťou ma zaujímajú najmä prejavy osamelosti v somatickej rovine, rizikové a protektívne faktory a tiež možnosti prípadnej prevencie.