Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujíma, ako súvisia s psychopatologickými prejavmi a ako sa dajú poznatky o týchto vzťahoch využiť na efektívnejšiu pomoc psychiatrickým pacientom.

V problematike osamelosti ma zaujíma najmä žitá skúsenosť ľudí a individuálne zdroje k jej prekonávaniu, vrátane psychoterapeutickej podpory, ako aj analýza globálnych dôvodov nárastu prevalencie a odporúčaní pre možné systémové opatrenia.

V téme osamelosti kladiem dôraz na potrebu venovať osobitnú pozornosť ľuďom a sociálnym skupinám, ktoré zažívajú osamelosť a izoláciu a faktorom, ktoré k nim vedú.

Na téme osamelosti ma zaujímajú rôzne formy oslabovania spoločenských väzieb a vzťahu k spoločnosti ako takej a ich sociálne a ekonomické faktory.

Téma osamelosti ma zaujíma najmä z pohľadu bio-behaviorálnych mechanizmov, ktorými osamelosť a izolácia môžu viesť k zmenám v sociálnom správaní.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.