Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujíma, ako súvisia s psychopatologickými prejavmi a ako sa dajú poznatky o týchto vzťahoch využiť na efektívnejšiu pomoc psychiatrickým pacientom.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.

Téma osamelosti ma fascinuje pre svoju komplexnosť a rôznorodosť prístupov k jej prevencii.

Zaujíma ma najmä, prečo ľudia zažívajú osamelosť aj vtedy, keď sú v spoločnosti ľudí.

Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.