Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujíma, ako súvisia s psychopatologickými prejavmi a ako sa dajú poznatky o týchto vzťahoch využiť na efektívnejšiu pomoc psychiatrickým pacientom.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.

Na téme osamelosti ma zaujímajú jej príčiny a dôsledky, ako aj to, ako ľudia riešia a reagujú na osamelosť.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Na téme osamelosti ma zaujíma ako na ňu vplýva používanie digitálnych technológii a akými spôsobmi sa ju ľudia snažia riešiť.

Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.