Na téme osamelosti ma zaujímajú intrapsychické bariéry, ktoré nám bránia v plnohodnotnom a zmysluplnom medziľudskom kontakte.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.

Na téme osamelosti ma zaujíma ako na ňu vplýva používanie digitálnych technológii a akými spôsobmi sa ju ľudia snažia riešiť.

Téma osamelosti ma zaujíma najmä z pohľadu bio-behaviorálnych mechanizmov, ktorými osamelosť a izolácia môžu viesť k zmenám v sociálnom správaní.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

Na téme osamelosti ma najviac zaujíma jej univerzálnosť a prítomnosť naprieč širokým spektrom psychických porúch, dopad na fungovanie jednotlivcov, ako aj možné spôsoby odbornej intervencie.