Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.

Na téme osamelosti ma zaujímajú jej príčiny a dôsledky, ako aj to, ako ľudia riešia a reagujú na osamelosť.

Na téme osamelosti ma najviac zaujíma jej univerzálnosť a prítomnosť naprieč širokým spektrom psychických porúch, dopad na fungovanie jednotlivcov, ako aj možné spôsoby odbornej intervencie.

Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujímajú najmä neurobiologické aspekty a ich dopad na psychické zdravie.

V kontexte osamelosti ma zaujíma dopad sociálnej izolácie na zdravie. Považujem za dôležité, aby sa zvyšovalo povedomie o význame sociálneho prepojenia pre život človeka.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

V téme osamelosti kladiem dôraz na potrebu venovať osobitnú pozornosť ľuďom a sociálnym skupinám, ktoré zažívajú osamelosť a izoláciu a faktorom, ktoré k nim vedú.