Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.

V súvislosti s osamelosťou ma zaujímajú najmä prejavy osamelosti v somatickej rovine, rizikové a protektívne faktory a tiež možnosti prípadnej prevencie.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.

Vo voľnom čase sa venujem aj osamelosti a z odborného hľadiska ma v rámci témy osamelosti zaujíma najmä dynamika každodenného prežívania osamelosti, odpojenosti a izolácie vo vzťahu k emóciám a sociálnym interakciám, ako aj somatické a sociálne dopady prežívanej osamelosti.

Téma osamelosti ma zaujíma najmä z pohľadu bio-behaviorálnych mechanizmov, ktorými osamelosť a izolácia môžu viesť k zmenám v sociálnom správaní.