Vo voľnom čase sa venujem aj osamelosti a z odborného hľadiska ma v rámci témy osamelosti zaujíma najmä dynamika každodenného prežívania osamelosti, odpojenosti a izolácie vo vzťahu k emóciám a sociálnym interakciám, ako aj somatické a sociálne dopady prežívanej osamelosti.

Na téme osamelosti ma zaujímajú intrapsychické bariéry, ktoré nám bránia v plnohodnotnom a zmysluplnom medziľudskom kontakte.

Na téme osamelosti ma najviac zaujíma jej univerzálnosť a prítomnosť naprieč širokým spektrom psychických porúch, dopad na fungovanie jednotlivcov, ako aj možné spôsoby odbornej intervencie.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

V problematike osamelosti ma zaujíma najmä žitá skúsenosť ľudí a individuálne zdroje k jej prekonávaniu, vrátane psychoterapeutickej podpory, ako aj analýza globálnych dôvodov nárastu prevalencie a odporúčaní pre možné systémové opatrenia.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.