Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.

Na téme osamelosti ma zaujímajú jej príčiny a dôsledky, ako aj to, ako ľudia riešia a reagujú na osamelosť.

Téma osamelosti ma fascinuje pre svoju komplexnosť a rôznorodosť prístupov k jej prevencii.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

V téme osamelosti kladiem dôraz na potrebu venovať osobitnú pozornosť ľuďom a sociálnym skupinám, ktoré zažívajú osamelosť a izoláciu a faktorom, ktoré k nim vedú.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.