Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Téma osamelosti ma zaujíma najmä z pohľadu bio-behaviorálnych mechanizmov, ktorými osamelosť a izolácia môžu viesť k zmenám v sociálnom správaní.

Na téme osamelosti ma zaujíma ako na ňu vplýva používanie digitálnych technológii a akými spôsobmi sa ju ľudia snažia riešiť.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.

Na téme osamelosti ma najviac zaujíma jej univerzálnosť a prítomnosť naprieč širokým spektrom psychických porúch, dopad na fungovanie jednotlivcov, ako aj možné spôsoby odbornej intervencie.

V problematike osamelosti ma zaujíma najmä žitá skúsenosť ľudí a individuálne zdroje k jej prekonávaniu, vrátane psychoterapeutickej podpory, ako aj analýza globálnych dôvodov nárastu prevalencie a odporúčaní pre možné systémové opatrenia.

Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujíma, ako súvisia s psychopatologickými prejavmi a ako sa dajú poznatky o týchto vzťahoch využiť na efektívnejšiu pomoc psychiatrickým pacientom.