Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujímajú najmä neurobiologické aspekty a ich dopad na psychické zdravie.

Téma osamelosti ma fascinuje pre svoju komplexnosť a rôznorodosť prístupov k jej prevencii.

Na osamelosti ma zaujímajú spôsoby jej zvládania u osôb so psychickými poruchami.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Zaujíma ma najmä, prečo ľudia zažívajú osamelosť aj vtedy, keď sú v spoločnosti ľudí.

Na téme ma zaujíma dynamika vzťahov medzi osamelosťou, potrebou blízkosti a psychopatologickými prejavmi u psychiatrických pacientov a rizikových skupín v ich každodennom živote.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.