Autorka: Petra Nagyová, Foto: Jakub Steinecker
Ak sa chcú slovenské univerzity venovať kvalitnému výskumu, musia ho pokrývať z viacerých zdrojov. Grantové výzvy málokedy myslia aj na mladých výskumníkov, na ktorých v rozpočtoch často nie sú peniaze. „Odlivom mladých mozgov prichádza naša krajina o veľa,” hovorí Juraj Halas, finančný manažér projektu DISCONNECT. Rozsiahly výskumný projekt, ktorý zapojil mnohých odborníkov, skúma tému osamelosti a sociálnej izolácie zraniteľných skupín ľudí na Slovensku.
S Jurajom Halasom sme sa tiež rozprávali:
- prečo sú granty pre univerzity existenčne dôležité,
- ako sa z Plánu obnovy podarilo vybudovať špičkové psychologické laboratórium,
- prečo si na Slovensku nevieme udržať mladých výskumníkov,
- čo sa už podarilo zrealizovať v rámci projektu DISCONNECT,
- prečo by nám pomohla zmena systému financovania výskumu.
Ako dnes vyzerá financovanie výskumu na slovenských univerzitách?
Na Slovensku, žiaľ, nemáme stabilne financovaný výskum. Ak ho chceme robiť kvalitne, musíme sa uchádzať o granty z domácich a zahraničných zdrojov. Sú pre nás spôsobom, ako získať viac peňazí mimo základného financovania, ktoré často pokrýva iba časť prevádzkových nákladov.
V čom sú granty pre univerzity kľúčové?
Náš úspech v grantových výzvach nie je len o prestíži. Možno málokto vie, že Ministerstvo školstva SR prerozdeľuje financie univerzitám aj podľa toho, koľko externých zdrojov sa im darí získavať na výskumné projekty. Inými slovami, granty sú pre nás nevyhnutnosťou. Bez nich by sme sa výskumu vôbec nemohli venovať.
„Obzvlášť problematické je pre nás získavanie peňazí na modernizáciu laboratórií, nákup prístrojov či špeciálneho softvéru. V domácich schémach je to až nemožné. Preto sa vo veľkej miere obraciame na európske zdroje.”
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ste získali grant, vďaka ktorému v rozsiahlom výskumnom projekte skúmate osamelosť a sociálnu izoláciu zraniteľných skupín ľudí na Slovensku. V projekte DISCONNECT pôsobí veľký výskumný tím, ktorého súčasťou sú aj odborníci z iných oblastí. Bolo jednoduché získať na tento výskum peniaze?
Na projekt DISCONNECT sme získali financie z Plánu obnovy, v ktorom bola jedna veľká oblasť zameraná na výskum a vývoj. Európska únia má spoločnú politiku, ktorej cieľom je podpora reforiem a investícií k rastu ekonomiky a životnej úrovne a riešenie výziev v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a pod.
Po pandémii sme potrebovali znovu naštartovať výskum v oblasti klinickej psychológie, ktorému sa veľmi darilo. Do výzvy pre excelentných výskumníkov sa zapojili výskumné inštitúcie z rôznych oblastí. Potešilo nás, že sme obstáli v tak veľkej konkurencii a že zahraniční hodnotitelia vyhodnotili náš projekt ako najlepší.
Vďaka financiám sa môžeme dva a pol roka nepretržite venovať dôležitému výskumu v tak dôležitej téme, akou je pocit osamelosti ľudí na Slovensku a zároveň zabezpečiť jeho pokračovanie.
Čo sa vám už podarilo dosiahnuť v projekte DISCONNECT?
Vďaka financiám z projektu DISCONNECT sa nám už podarilo vybudovať a zariadiť moderné psychologické laboratórium s potrebnými zariadeniami, ktoré spĺňa štandardy 21. storočia. V žiadnom prípade na nich nesadá prach. Naši výskumníci môžu pracovať s najmodernejšími zariadeniami, ako je napríklad EEG prístroj. Laboratórium slúži aj najmladšej generácii výskumníkov, ktorí sa s nimi učia pracovať.
„Predstavte si ten paradox. Prechádzate sa chodbou historickej budovy univerzity a zrazu sa ocitnete v špičkovo zariadenom laboratóriu. Je to úplne iný svet. Naši výskumníci nemusia chodiť do externých laboratórií, všetko máme na pôde univerzity.”
Odprezentovali sme aj prvú epidemiologickú štúdiu zameranú na sociálnu izoláciu a osamelosť na reprezentatívnej vzorke viac ako 3000 respondentov, ktorých chceme po roku opätovne osloviť do výskumu.
V súčasnosti realizujeme aj EMA a EMI štúdie. Výskumníci sledujú osamelosť a sociálnu izoláciu ľudí v každodennom živote prostredníctvom digitálnych technológií a venujú sa intenzívnemu zberu údajov.
Spomenul som iba okruhy, ktorým sa projekt DISCONNECT venuje. Všetko, čo v rámci neho zistíme, následne chceme pretaviť do odporúčaní pre verejné politiky. Naša snaha vedie k docieleniu zmeny v zdraví a životnej pohode zraniteľných skupín ľudí na Slovensku s dôrazom na využívanie modelov personalizovanej zdravotnej starostlivosti.
Spomínali ste, že sa vám podarilo vybudovať a zariadiť špičkové laboratórium. Nestačili by na to domáce granty?
Sčasti možno áno, ale má to svoje limity. Obzvlášť problematické je pre nás získavanie kapitálových výdavkov – teda peňazí na modernizáciu laboratórií, nákup prístrojov či špeciálneho softvéru. V domácich schémach je to nesmierne náročné až nemožné. Preto sa vo veľkej miere obraciame na európske zdroje.
Predstavte si ten paradox. Prechádzate sa chodbou historickej budovy univerzity a zrazu sa ocitnete v špičkovo zariadenom laboratóriu. Je to úplne iný svet. Naši výskumníci nemusia chodiť do externých laboratórií, všetko máme na pôde univerzity.
Čo ešte takáto podpora znamená pre váš výskum?
Stabilizáciu mladých výskumníkov, na ktorých v našich podmienkach v rozpočtoch často nie sú peniaze. Ako krajina tým prichádzame oveľa. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme mohli vychovávať novú generáciu mladých výskumníkov.
Podpora projektu DISCONNECT nám to umožnila. Do výskumu sme zapojili aj našich absolventov, ktorí ho reprezentujú aj na medzinárodných konferenciách.
V spoločnosti sa veľa hovorí o úniku mozgov zo Slovenska. Čo s tým?
Na Slovensku máme veľký problém s odchodom mladých do zahraničia a súkromného sektora. Zostať na univerzite je často neperspektívne. Je to pre nás veľká výzva, ako si udržať mladých vo výskume a v akademickom prostredí.
Po absolvovaní doktorátu sa neraz stáva, že mladý vedec dostane ponuku s nižším platom, než bolo jeho doktorandské štipendium. Je to demotivujúce.
Granty nám umožňujú stabilizovať mladých výskumníkov, pretože ak stratíte dve generácie odborníkov, návrat na dosiahnutú úroveň je veľmi náročný. Navyše svet sa posúva rýchlo dopredu a hrozí, že nám zrazu budú chýbať ľudia, ktorí sú profesionáli vo svojom odbore.
Napokon aj pandémia ukázala, akí sú odborníci dôležití.
Presne tak. Videli sme, aké dôležité je mať doma virológov, infektológov, psychológov a ďalších expertov, aby sme vedeli rýchlo a efektívne reagovať na krízy. Týchto odborníkov nikdy nie je dosť.
Čo je pre vás pri riadení projektov najväčšou výzvou?
Administratíva, ktorej musíme pri výskume venovať veľa času a úsilia. Ďalším problémom je spolufinancovanie, ktoré sa často vyžaduje v grantových výzvach. Je to veľká záťaž pre univerzity s obmedzeným rozpočtom.
Slovensko by potrebovalo zaviesť model, v ktorom sa granty prideľujú na dlhšie obdobie – povedzme päť rokov – a hodnotia sa podľa reálne dosiahnutých výsledkov a nie podľa splnenia formálnych kritérií.
„Granty nám umožňujú stabilizovať mladých výskumníkov, pretože ak stratíte dve generácie odborníkov, návrat na dosiahnutú úroveň je veľmi náročný. Navyše svet sa posúva rýchlo dopredu a hrozí, že nám zrazu budú chýbať ľudia, ktorí sú profesionáli vo svojom odbore.”
Mnohé európske grantové výzvy už prechádzajú na systém paušálnych výdavkov. Dôležité je doručiť výsledok, nie dokladovať každý papier. Verím, že to je budúcnosť, ktorou by sa mali uberať aj naše národné grantové schémy.
Na čo musíte klásť dôraz pri podávaní projektu takéhoto veľkého rozsahu?
Čím sme úspešnejší vo vedeckej a projektovo-administratívnej oblasti, tým ľahšie sa nám získavajú ďalšie granty. Určite sú veľmi dôležité predchádzajúce výsledky. Nestačí si iba vybrať konkrétnu oblasť výskumu a predložiť projekt. Vždy musíte preukázať, že máte k dispozícii ľudí, ktorí danej oblasti rozumejú a majú už za sebou dôležité publikačné aktivity.
Pre čerstvých absolventov to býva často problém, pretože potrebujú nazbierať skúsenosti a až neskôr sa môžu dostať na úroveň žiadateľov a zodpovedných riešiteľov výskumu.
„Vďaka financiám z projektu DISCONNECT sa nám už podarilo vybudovať a zariadiť moderné psychologické laboratórium s potrebnými zariadeniami, ktoré spĺňa štandardy 21. storočia. Laboratórium slúži aj najmladšej generácii výskumníkov, ktorí sa s nimi učia pracovať.”
Takisto potrebujete mať ľudí, ktorí vedia riadiť a transparentne administrovať projekt. Pre inštitúcie je to často veľká administratívna záťaž. Počas realizácie projektu treba počítať s kontrolami a vyúčtovaniami a dokladovať donorovi, že s financiami hospodárite podľa pravidiel.
Čo robíte v prípade, keď musíte dokladovať spolufinancovanie?
Je to pre nás veľmi nepríjemné kritérium, ktoré sa často objavuje v grantových výzvach. Inštitúcie to vzhľadom na nie dobrú situáciu s financovaním výskumu na Slovensku skôr odrádza. Pre univerzity to napríklad znamená, že už tak značne obmedzené zdroje musia alokovať na časť projektu.
Ak by ste niečo mohli zmeniť v oblasti grantovania a podpory výskumu, čo by to bolo?
Bol by som rád, keby sme sa viac zamerali na to, ako sa darí výskumu a inováciám v našej krajine. Čím viac sa inštitúcii vo výskume darí, tým väčšie granty dostáva. S tým sú však spojené prísnejšie a komplikovanejšie pravidlá. Akoby sme sa aj na tých najlepších pozerali s pochybnosťami, či využívajú zdroje transparentne a hospodárne.
Viem si predstaviť pracovať v podmienkach, v ktorých by sme mali viac financií na výskum a menej narážali na administratívne prekážky. Tlak výskumníkov na získavanie grantov rastie. Písanie a podávanie žiadostí je náročné na čas. Neustále súťažíme s druhými. Odborníci by mali vkladať viac energie a času do kvalitného výskumu a netráviť ho neustálym dokazovaním, či si zaslúžia podporu.
Kto je Juraj Halas?
Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa filozofii vedy a politickej filozofii. Okrem toho, že prednáša, si rozumie aj s číslami a excelom. Pracuje aj v Projektovom centre FIF UK, kde sa stará o administráciu a transparentnosť grantových projektov. V rámci projektu DISCONNECT pôsobí na pozícii projektového finančného manažéra.