Téme osamelosti sa na Slovensku zatiaľ nevenujeme systematicky, upozorňuje výskumníčka Katarína Kebis. V praxi skôr funguje veľa komunitných aktivít, ktoré vznikajú vďaka iniciatíve jednotlivcov, miestnych samospráv alebo neziskových organizácií a ktoré ľudí prepájajú naprieč generáciami alebo na základe spoločných záujmov.

Ako sme na tom na Slovensku z hľadiska všeobecnej a inštitucionálnej dôvery? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať sociologička Marianna Mrva, ktorá sa dlhodobo zaujíma o problematiku dobre fungujúcej, súdržnej spoločnosti. Hovorí, že všeobecná dôvera sa mení pomerne pomaly. A veľký vplyv na to, či dôverujeme ľuďom, má aj socializácia a kultúra, v ktorej sme vyrastali.

Ľudí vo vyššom veku trápi veľa tém a ich život sprevádza aj viac rizikových faktorov, ktoré môžu mať vplyv aj na ich duševné zdravie. Mnohí po opustení pracovného života strácajú časť svojej identity. Aj preto má v psychologickom poradenstve a terapii zmysel ich podporovať, aby ju znova objavili.

Môže sa javiť, že jeden zo sto nie je veľa. Hovorí na margo ľudí so schizofréniou psychológ Michal Hajdúk, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu psychických porúch.

Medzi osamelosťou a samotou je rozdiel. Najmä v tom, že pre samotu sa zvyčajne rozhodujeme. V osamelosti však človek zostáva napospas sám sebe, pretože tam nie je nikto, kto by ho vnímal. Aj preto vie byť bolestivá, tvrdí klinická psychologička a psychoterapeutka Petra Brandoburová.

Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí trpia závislosťou alebo poruchami spojenými s užívaním psychoaktívnych látok. Spomedzi nich už dlhodobo vedie závislosť od alkoholu. Mnohí však trpia aj v dôsledku nelátkových závislostí, akými sú napríklad hazard alebo hranie digitálnych hier. Téma osamelosti je im často blízka, tvrdí klinický psychológ a terapeut Adam Kurilla.