Autorka: Petra Nagyová, Foto: Jakub Steinecker
Ak sa človek cíti osamelo aj vo svojom najužšom kruhu, môže byť pre neho náročné dôverovať druhým. „Kultúra dôvery vyplýva z nášho pocitu bezpečia, prijatia a možností sebarealizácie. Ak osamelý človek nemá naplnenú súnáležitosť s druhými, prirodzene sa cíti osamelo,” vysvetľuje sociálna psychologička Táňa Sedláková. Pocit, že všetko sa deje rýchlo v kombinácii s každodennými aktivitami, ktoré sú vysoko individualizované, môže u mnohých vzbudzovať dojem, že sú na všetko sami. Ak chceme, aby spoločnosť mala odolných jednotlivcov, mali by sme sa začať systematicky venovať aj ľuďom ohrozeným osamelosťou a sociálnou izoláciou.
V rozhovore s Táňou Sedlákovou sa tiež dozviete:
- prečo sú starší ľudia jednou z ohrozených skupín osamelosťou,
- aký vplyv mala na osamelosť pandémia,
- ako môžeme pomôcť starším ľuďom v prevencii osamelosti,
- aký dôsledok má polarizácia spoločnosti na osamelosť ľudí,
- čo by sme mohli v prevencii osamelosti zmeniť systémovo,
- aký vplyv majú dobrovoľné komunitné aktivity na riešenie osamelosti v mestách,
- čo by mali umožňovať obyvateľom samosprávy,
- aké výhody má sociálne predpisovanie.
Štvrtina Slovákov sa cíti osamelo a až pätina je sociálne izolovaných, ukázal nedávny výskum osamelosti a sociálnej izolácie. Ako vnímate tieto čísla?
Vzhľadom na niektoré zahraničné výskumy sa aj u nás na Slovensku dali očakávať vyššie čísla. Osamelosť je celospoločenský a systémový problém spočívajúci aj v nastavení spoločnosti, ktorá je dnes vysoko individualizovaná. Mnohé výskumy tiež ukazujú, že je v nej oslabená aj medziľudská dôvera a dôvera v inštitúcie.
Nie je prekvapením, že jednou z ohrozených skupín sú aj starší ľudia. S pribúdajúcim vekom nastávajú v životoch starších zmeny vo vzťahoch. Mnohí zažívajú straty a pridružuje sa aj viac zdravotných problémov. Kumuláciou rôznych rizík a strát sa tak starší ľudia stávajú voči osamelosti ohrozenejšími.
Mala na tom podiel aj pandémia?
Istý podiel na zvýšení pocitu osamelosti mala iste aj pandémia, ktorá trvala dlho. Ľudia si počas trvania protipandemických opatrení vytvorili nové návyky, prípadne sa u nich oslabili alebo stratili niektoré zdravé návyky.
„Pokiaľ sa človek cíti osamelo aj vo svojom najužšom kruhu – rodine alebo komunite, môže byť pre neho veľmi náročné dôverovať druhým. Z môjho pohľadu sa takto oslabená dôvera a chronická osamelosť následne môže prejavovať aj v slabej dôvere v inštitúcie a fakty.”
Stačí sa zamyslieť, akým spôsobom robíme každodenné jednoduché činnosti. Ako pozeráme filmy? Akým spôsobom trávime voľný čas vo verejnom priestore alebo prírode? Koľko času trávime na sociálnych sieťach? Ako pracujeme? Ako často v porovnaní s minulosťou si objednávame jedlo domov? Mnohé z aktivít, ktoré sme kedysi robili kolektívne, dnes robíme individuálne. Ukazuje sa, že to môže prinášať aj isté riziká.
Čo je dôvodom, že sa starší ľudí cítia osamelo a sociálne izolovaní?
Časť nielen starších ľudí si vo svojich predstavách spája obdobie staroby s obdobím osamelosti. Do istej miery môže ísť aj o zvnútornený stereotyp, ktorý niektorí v staršom veku nasledujú a do nejakej miery aj sami napĺňajú.
Ukazuje sa, že aj keď sa týmto ľuďom ponúka vhodná zaujímavá aktivita, neraz si vyberú byť radšej sami a byť v izolácii. Akoby to patrilo k ich predstave staroby, no nemusí to tak byť. Starnutie môže byť aj plné činnorodých aktivít.
Za výraznejšími pocitmi osamelosti u starších sa skrývajú aj spoločenské dôvody. Svet sa dnes veľmi rýchlo mení. Je možné, že niektorí ľudia sa doslova stiahnu, ba až doslova rezignujú na rýchlo sa meniace udalosti. Ich kapacita prispôsobovať sa a učiť nové veci a návyky môže byť jednoducho oslabená a bez podpory okolitého prostredia limitovaná.
Ako im môžeme pomôcť?
Existuje veľa možností, ako ich môžeme podporiť. Otázkou je, aké prostredie a podmienky im vytvárame pre život. V prvom rade je dôležité organizovať prostredie tak, aby v ňom bolo čo najmenej komunikačných, ale aj materiálnych bariér. Aj tým sa zabezpečí, aby sa starší ľudia mohli podieľať na aktívnom dianí vo svojom susedstve, komunite alebo meste.
„Ak chceme, aby mala spoločnosť odolných jednotlivcov, mali by sme sa začať systematicky venovať aj ľuďom ohrozeným osamelosťou a sociálnou izoláciou. Tému osamelosti by sme mali riešiť na všetkých úrovniach – nielen na celospoločenskej, mestskej a komunitnej, ale aj na úrovni našich bežných vzťahov.”
Pokiaľ napríklad v prostrediach chýba tieň, lavičky, prístupný vchod alebo zrozumiteľné offline informovanie, môže to znamenať, že udalosť je vytvorená len pre istý typ ľudí. Môže to znamenať, že starší človek sa na túto udalosť zostane pozerať spoza záclony svojho bytu.
Slovenská spoločnosť je posledné roky značne polarizovaná. Ako tento stav prispieva k prehlbovaniu pocitu osamelosti u ľudí?
Pokiaľ sa človek cíti osamelo aj vo svojom najužšom kruhu – rodine alebo komunite, môže byť pre neho veľmi náročné dôverovať druhým. Z môjho pohľadu sa takto oslabená dôvera a chronická osamelosť následne môže prejavovať aj v slabej dôvere v inštitúcie a fakty.
Jedna vec je, akým spôsobom sú nastavené pravidlá v spoločnosti a druhá atmosféra v nej. Kultúra dôvery vyplýva z nášho pocitu bezpečia, prijatia a možností sebarealizácie. Ak osamelý človek nemá naplnenú súnáležitosť s druhými, prirodzene sa cíti osamelo. Podľa mnohých sociálnych vedcov sa naša spoločnosť fragmentuje na čoraz menšie časti. Povedala by som, že sa až atomizuje, čo prispieva aj k polarizácii a radikalizácii.
Ak chceme, aby mala spoločnosť odolných jednotlivcov, mali by sme sa začať systematicky venovať aj ľuďom ohrozeným osamelosťou a sociálnou izoláciou. Tému osamelosti by sme mali riešiť na všetkých úrovniach – nielen na celospoločenskej, mestskej a komunitnej, ale aj na úrovni našich bežných vzťahov.
To znamená, že ak máme v blízkosti človeka, ktorý sa cíti dlhodobo sám, je dôležité byť k nemu vnímavý, natiahnuť k nemu ruku a zavolať ho na prechádzku alebo s ním jesť koláč dlhšie než päť minút.
Ste súčasťou tímu, ktorý sa venuje výskumu osamelosti a sociálnej izolácie. Aká je vaša úloha v projekte DISCONNECT?
Moja úloha vyplýva z doterajších skúseností. Posledných šesť rokov som pracovala pre bratislavskú samosprávu, kde sme s kolegami založili a viedli sekciu zodpovednú za plánovanie a realizovanie sociálnej politiky voči rôznym zraniteľným skupinám obyvateliek a obyvateľov mesta – senioriek a seniorov, ľudí so znevýhodnením, ľudí ohrozených stratou bývania a ľudí bez domova, ohrozené deti a mladých, ale aj užívateľov návykových látok.
„Manažment chronickej osamelosti je dôležitý najmä pre ľudí s dlhodobými psychickými problémami. Môže sa nám javiť, že osamelosť a sociálna izolácia sú mierny a neviditeľný problém. Ak by sme však mali dostupné efektívne konkrétne riešenia, nepreťažujeme ním zbytočne zdravotníctvo.”
Predtým som pracovala vo viacerých výskumných tímoch ako sociálna vedkyňa.
V projekte DISCONNECT je našou úlohou študovať rôzne verejné politiky, ktoré sa venujú riešeniu osamelosti a sociálnej izolácie v zahraničí. Sledujeme slovenské postupy a stratégie slovenských ministerstiev a samospráv, prípadne iných relevantných inštitúcií. Našou úlohou je pripraviť sériu odporúčaní, v ktorej oblasti by sa dalo robiť ešte niečo lepšie a viac do hĺbky.
Ako môžeme minimalizovať negatívne dopady osamelosti a sociálnej izolácie ľudí?
Ako dôležité vnímam dve roviny. Po prvé, možnosti zmierňovania osamelosti a sociálnej izolácie u zraniteľných ľudí a po druhé, možnosti manažovanie chronickej osamelosti u ľudí odborníkmi v oblasti duševného zdravia.
Pre ľudí, ktorí sa v spoločnosti cítia dlhodobo chronicky osamelí, by mala fungovať sieť sociálnych služieb a služieb sociálnej podpory s prepojeniami na odborníkov v oblasti duševného zdravia.
Čo to znamená v praxi?
Prvé zmienené služby sú primárne v kompetencii ministerstva práce a samospráv, pričom pomáhajú zachytiť zraniteľných starších ľudí, ľudí s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami, sociálne vylúčených a ďalšie ohrozené skupiny. V tejto oblasti sú mimoriadne dôležité komunitné sociálne služby a tiež to, ako sa s osamelými ľuďmi pracuje v komunite ako takej. Tieto formy pomoci sú jednak veľmi účinné, ale aj prospešné pre ľudí.
Samotný manažment človeka, ktorý trpí chronickou osamelosťou, zase možno dosiahnuť dostupnou zdravotnou a psychologickou starostlivosťou, ktorá spadá pod rezort ministerstva zdravotníctva a samosprávy v nej majú na Slovensku zatiaľ vymedzené minimálne kompetencie.
„Malo by byť v záujme samospráv a miestnych politikov, aby si všímali svojich občanov a podporovali ich, či už formou jednorazových dotácií alebo prostredníctvom stabilných koncepčných dotačných programov pre aktívnych obyvateľov, ktorí sa snažia meniť veci okolo seba a život ľudí k lepšiemu.”
Manažment chronickej osamelosti je veľmi dôležitý najmä pre ľudí s dlhodobými psychickými problémami. Môže sa nám javiť, že osamelosť a sociálna izolácia sú mierny a neviditeľný problém. Ak by sme však mali v tejto oblasti dostupné efektívne konkrétne riešenia, nepreťažujeme ním zbytočne zdravotníctvo. Predídeme pravdepodobne veľkému počtu návštev všeobecného lekára, ale takisto mnohým zdravotným ťažkostiam u jednotlivcov.
Čo by sme podľa vás mohli v rámci prevencie osamelosti zmeniť systémovo?
Pre mňa aj náš tím je dôležitou témou najmä manažment osamelosti odbornými kapacitami. Na Slovensku leží na stole koncepčne dobre spracovaná reforma psychiatrickej starostlivosti.
Študovala som a neskôr dlhšie pracovala v Českej republike.
V Českej republike sa reforma psychiatrickej starostlivosti dlho rozbiehala, ale napokon sa rýchlo zrealizovala. Dnes už u našich susedov fungujú psychiatrické stacionáre i komunitná psychiatrická starostlivosť, čím sa pre ľudí zvýšila dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie.Nový systém vygeneroval mnohých odborníkov, ktorí pracujú bližšie k ľuďom. Podarilo sa takisto odstrániť bariéry vo vzdelávaní ľudí v oblasti duševného zdravia, čím sa zvýšil počet potrebných odborníkov v tejto oblasti.
Systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku má svoje vlastné problémy. Treba však aj povedať, že veľa vecí už funguje. Z vlastnej skúsenosti pôsobenia na bratislavskom magistráte viem, že ak má mesto silnejšiu sociálnu politiku, ktorá sa orientuje na rôzne ohrozené skupiny, ľudia dôverujú v systém a obracajú sa na neho.
Samosprávy sú vo výkone svojich činností veľmi blízko človeku. Len v Bratislave sa nám za posledných šesť rokov podarilo vytvoriť napríklad sieť pro seniorských organizácií, ktoré aktívne pracujú s nastavením starších ľudí, aby mali príležitosť na dôstojné a aktívne starnutie. Ich systematická podpora cez dotačný program Bratislava pre všetkých umožňuje ich profesionalizovanie a rozvoj. Dôležité sú aj ďalšie oblasti prevencie ako napríklad
terénna práca s mladými ľuďmi a s ďalšími ohrozenými skupinami alebo podpora ľudí, ktorí sú v kríze alebo ohrození stratou bývania
Pomáha na riešenie osamelosti aj vytváranie komunít a komunitných aktivít?
Dostupné komunitné aktivity a posilňovanie najužších sociálnych väzieb podľa štúdií i doterajšej praxe slúžia ako ochranný faktor proti osamelosti a sociálnej izolácii obyvateľov. Vo viacerých bratislavských oblastiach sú už za posledné roky rozbehnuté veľmi dobre. Veľakrát sa dokonca dejú svojvoľne, čo je pre mestá vhodné, ale aj najlacnejšie a najdostupnejšie riešenie.
Obyvatelia si väčšinou aktivity tvoria sami podľa toho, aké aktuálne potrebujú. Aj vďaka tomu sa môžu cítiť bezpečne v prostredí, v ktorom žijú a rozvíja sa tiež konštruktívnejšia komunikácia a dôvera vo svoje mesto a samosprávu.
„Systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku má svoje vlastné problémy. Treba však aj povedať, že veľa vecí už funguje. Z vlastnej skúsenosti pôsobenia na bratislavskom magistráte viem, že ak má mesto silnejšiu sociálnu politiku, ktorá sa orientuje na rôzne ohrozené skupiny, ľudia dôverujú v systém a obracajú sa na neho.”
Rozvíjanie komunít a komunitného života už nie je iba témou veľkých miest ako Košice alebo Bratislava. Veľa z nich sa rozvíja aj v Piešťanoch, Liptovskom Mikuláši, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a mnohých ďalších mestách, či dedinkách. Malo by byť v záujme samospráv a miestnych politikov, aby si všímali svojich občanov a podporovali ich, či už formou jednorazových dotácií alebo ešte lepšie prostredníctvom stabilných koncepčných dotačných programov pre aktívnych obyvateľov, ktorí sa snažia meniť veci okolo seba a život ľudí k lepšiemu.
Čoraz častejšie sa v našich podmienkach skloňuje aj sociálne predpisovanie. Aký má význam?
Sociálne predpisovanie je už súčasťou verejného zdravotníctva niektorých krajín, pretože funguje ako účinný nástroj na prevenciu osamelosti. Prepájajú sa v ňom dve oblasti – starostlivosť o duševné zdravie a sociálne služby. V niektorých prípadoch aj možnosti kultúrneho vyžitia
Sociálne predpisovanie na Slovensku ešte nefunguje. Využívajú ho však už v Poľsku, Rakúsku i v niektorých oblastiach Španielska. Umožňuje napríklad lekárom, psychiatrom alebo psychológom, ktorí identifikujú ľudí ohrozených osamelosťou a sociálnou izoláciou a rozpoznajú, že ich problémy súvisia so zdravím, posielať pacientov k sociálnym pracovníkom, ktorí poskytujú personalizovanú podporu a pomáhajú im získať prístup k jednorazovým alebo pravidelným komunitným aktivitám.
Aj takýmto spôsobom možno znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť a chrániť preťaženosť odborníkov v zdravotníctve.
Kto je Táňa Sedláková?
Sociálna psychologička, ktorá sa v súčasnosti venuje rozvoju zariadení sociálnych služieb na magistráte hlavného mesta Bratislavy. Pracovala v Mezinárodním centre klinického výzkumu pri Nemocnici sv. Anny v Brne, Centre pro výzkum stárnutí a Institutě pro psychologický výzkum pri Masarykovej univerzite v Brne. Na týchto pracoviskách sa venovala výskumu porúch pamäte a výskumu procesu starnutia v treťom a štvrtom veku v súvislostiach s ageizmom, role overload a sexualitou. Neskôr zastupovala Sekciu sociálnych vecí na Magistráte hlavného mesta Bratislava, kde sa venovala rozvoju sociálnej politiky mesta a podpore starších a znevýhodnených ľudí. Je tiež spoluzakladateľkou občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa snaží o podporu medzigeneračného dialógu. Takisto je spoluautorkou knihy Záhrebská o spolužití susedskej komunity a ľudí v stacionári pre seniorov.