Autorka: Petra Nagyová, Foto: Jakub Steinecker
Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí trpia závislosťou alebo poruchami spojenými s užívaním psychoaktívnych látok. Spomedzi nich už dlhodobo vedie závislosť od alkoholu. Mnohí však trpia aj v dôsledku nelátkových závislostí, akými sú napríklad hazard alebo hranie digitálnych hier. Téma osamelosti je im často blízka, tvrdí klinický psychológ a terapeut Adam Kurilla.
S Adamom Kurillom sme sa rozprávali aj o tom:
- ktoré typy závislostí prevládajú na Slovensku,
- prečo je stále veľa ľudí závislých od alkoholu,
- aké sú príčiny vzniku závislostí,
- ako možno využívať digitálne technológie v terapii a liečbe psychických porúch,
- prečo sa pacienti trpiaci závislosťami cítia osamelo,
- ako sa využívajú digitálne technológie v rámci veľkého výskumu osamelosti.
Čo vás priviedlo k téme závislostí, ktorej sa v súčasnosti venujete?
Už dlhodobo ma v klinickej psychológii zaujíma oblasť liečby psychických porúch. V neziskovej organizácii Most som sa venoval rehabilitácii ľudí s vážnymi a pretrvávajúcimi psychickými poruchami ako napríklad schizofrénia.
Neskôr som dostal ponuku pracovať v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, v ktorom pôsobím dodnes. Venujem sa v ňom psychodiagnostike a psychoterapii ľudí, ktorí do nášho centra prichádzajú s problémami závislostí.
Aký je stav našej krajiny z hľadiska závislostí?
Na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí majú závislosť alebo poruchy spojené s užívaním psychoaktívnych látok. Prípadne trpia nelátkovými závislosťami, ako je napríklad hranie hazardných alebo digitálnych hier. Mnohí v dôsledku toho vyhľadajú aj psychiatrickú pomoc. Osobne si myslím, že by sa nám zišlo viac špecializovaných zariadení na pomoc ľuďom so závislosťami.
Mohli by ste byť konkrétnejší? Ktoré závislosti u nás prevládajú a ako sa tento trend mení?
Trendy v oblasti závislostí sa menia, ale na Slovensku spomedzi nich dlhodobo vedie alkohol. Deje sa to z viacerých dôvodov. Je spoločensky tolerovaný, legálny a ľahko dostupný.
Čo sa týka drogových závislostí a nelegálnych drog, v 90. rokoch sme tu mali heroínovú epidémiu. V roku 2009 sa to preklopilo. Najviac ľudí dnes vstupuje do liečby kvôli závislosti od metamfetamínu, a teda pervitínu. V populácii je najčastejšie užívanou drogou marihuana. Jej užívatelia však vstupujú do liečby menej v porovnaní s tými, ktorí užívajú metamfetamíny.
Ďalším trendom je, že nám pribúdajú ľudia, ktorí užívajú viacero psychoaktívnych látok. Nemusí to byť nevyhnutne tak, že v rovnakom čase užívajú jedno aj druhé. Jeden deň napríklad užijú jednu psychoaktívnu látku a druhý deň ďalšiu. Postupom času to vedie ku kombinácii, týchto pacientov pribúda.
Ako sme na tom na Slovensku s užívaním kokaínu? Venujete v centre tejto téme pozornosť?
Existujú výskumy, ktoré napríklad zisťujú prítomnosť rôznych psychoaktívnych látok v odpadových vodách. Štúdie ukázali, že spotreba kokaínu na Slovensku je na vzostupe – najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V liečbe to zatiaľ veľmi nevidíme.
Počet pacientov, ktorí vstupujú do liečby kvôli závislosti od kokaínu, je v porovnaní s liečením závislosti od metamfetamínu veľmi malý. Ročne sa na závislosť od metamfetamínu lieči 1200 ľudí, od kokaínu do 50. Tu možno vidieť ten veľký nepomer. Spotreba kokaínu však v spoločnosti stúpa a je možné, že v najbližších rokoch uvidíme aj zvyšujúci sa počet pacientov, ktorí budú vstupovať do liečby.
Ktoré sú najčastejšie príčiny závislostí?
Je to individuálne, no vieme identifikovať isté rizikové faktory, ktoré prispievajú k rozvoju závislostí. Najdôležitejším predpokladom je užívanie psychoaktívnej látky alebo zapájanie sa do činností, ktoré môžu vyvolať závislosť. Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu pre rozvoj závislostí. Ich rodičia alebo starí rodičia trpeli závislosťou alebo mali ťažkosti s užívaním psychoaktívnych látok. Takí patria k ohrozenej skupine a majú tendenciu k výraznejšiemu prežívaniu negatívnych emócií alebo nálad. Na to, aby ich zmiernili, siahnu po niečom, čo im ich pomôže zmierniť.
Potom sú ľudia, ktorí sú skôr impulzívni, ťažko znášajú nudu a potrebujú neustále intenzívne zážitky. Takí častejšie vyhľadávajú psychoaktívne látky a riziko rozvoja závislosti je u nich vyššie. Nemožno zabúdať ani na sociálne faktory, medzi ktoré patrí aj dostupnosť psychoaktívnych látok a postoj spoločnosti k nim. Spomínal som už napríklad alkohol, ktorý je u nás bežne tolerovaný a takmer všade dostupný.
Závislosť od alkoholu je v mnohých rodinách problém. Ako môžeme v takýchto prípadoch pomôcť členovi rodiny?
Veľa ľudí vstupuje do liečby na nátlak okolia a nemusia byť stopercentne presvedčení, že sa chcú liečiť alebo chcú prestať užívať alkohol. Keď liečba prebieha dobre, ich postoj sa postupne môže zmeniť a motivácia sa stáva vnútornou. Najmä, keď začnú zažívať pozitíva abstinencie.
Ak niekto vo svojej rodine badá, že jeden z členov má tendenciu užívať viac alkoholu alebo sa prejavuje závislosťou, určite je na mieste vyjadriť obavy. Dotyčnému môžete povedať, že ste si všimli, že užíva viac alkoholu a aké sú konkrétne prejavy jeho správania. Je dôležité mu povedať, čo to s vami robí, keď má vypité. Napríklad: „Ak sa takto správaš, bojím sa, ťažko sa mi s tebou rozpráva.“
Ľudia, ktorí pravidelne užívajú alkohol alebo sú od neho závislí, si často isté situácie nepamätajú alebo ich vnímajú výrazne skreslene. Vtedy je naozaj na mieste vyjadriť obavy a navrhnúť riešenie. Je možné, že niekto sa jeho užívanie pokúsi obmedziť alebo s ním prestane sám. Ak sa mu to nepodarí, má možnosť vstúpiť do liečby.
Problémom je, že s liečbou závislostí je spojená veľká stigma a predsudky. Preto sa ani nemožno čudovať, že ľudia sú zdržanliví a liečbu berú ako poslednú možnosť. Často sa aj hanbia, pretože nie je jednoduché urobiť rozhodnutie navštíviť centrum pre liečbu závislostí a požiadať o pomoc. Avšak, keď to už urobia, mnohým sa uľaví a už to vo väčšine prípadov ide.
Ako by ste charakterizovali závislosť a podľa čoho vieme zistiť, že človek je závislý?
Závislosť je ochorenie. V poslednom období sa hovorí špecificky o ochorení mozgu, ktoré je chronické, má tendenciu k relapsom, a teda k návratu toho ochorenia, ale nemusí to tak vždy nevyhnutne byť. Veľa ľudí napríklad po prvej liečbe dlhodobo abstinuje a relaps nenastane.
Je to ochorenie, ktoré ovplyvňuje takmer všetky oblasti života. Má svoje neurobiologické koreláty, aj preto sa hovorí o ochorení mozgu. Pri závislosti teda mozog funguje inak, ako by mal, čo sa prejavuje aj v správaní človeka a má to negatívny dopad na jeho vzťahy, prácu, školu či psychické prežívanie.
Existujú špecifické diagnostické kritériá, na základe ktorých môžeme povedať, že človek trpí závislosťou. Užívanie látky sa postupne stáva ústrednou činnosťou v živote jednotlivca. pričom ostatné veci má tendenciu zanedbávať. Zanedbáva koníčky, pracovné povinnosti alebo iné aktivity, ktorým sa bežne venoval. Pociťuje silnú túžbu alebo nutkanie užiť psychoaktívnu látku. Rastie tolerancia na jej účinky. To znamená, že jej potrebuje čoraz viac, aby dosiahol žiadúci účinok a stráca kontrolu nad jej užívaním.
Pri niektorých látkach dochádza k fyziologickému stavu z odňatia, keď sa po užití postupne znižuje koncentrácia látky v organizme. Pri alkohole sa to prejavuje napríklad bolesťou hlavy, nevoľnosťou, nechutenstvom, nespavosťou, trasom tela, v horších prípadoch epileptickými záchvatmi a delíriom. Aj psychický stav z odňatia pri iných látkach môže byť veľmi nepríjemný, sprevádzaný výraznou úzkosťou a depresívnym prežívaním. Ďalším kritériom je, že ľudia pokračujú v užívaní aj napriek zjavným negatívnym dôsledkom. Napríklad pri fajčení kašlú, majú zlé pečeňové testy, narušené vzťahy a sú menej výkonní v práci.
Kto v prípade závislostí vyhľadáva viac pomoc – mladí alebo starší ľudia?
V prípade alkoholu je vekový priemer ľudí vstupujúcich do liečby okolo 40 rokov. V prípade závislosti od drog ide o mladší vek, okolo 30 až 35 rokov. Týka sa to aj gamblingu, kde je vekový priemer 33 až 35 rokov.
Záleží od psychoaktívnej látky. Užívanie metamfetamínu má inú krivku užívania. Keď ju človek začne užívať, rýchlejšie sa rozvinie jeho závislosť a rýchlejšie prináša negatívne dôsledky, ktoré človeka dotlačia k liečbe. Pri užívaní alkoholu má rozvoj závislosti dlhodobejší priebeh, čo znamená, že títo ľudia zvyčajne vstupujú do liečby neskôr.
Pôsobíte aj ako doktorand na katedre psychológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde sa venujete aj téme využívania digitálnych technológií pri liečbe závislostí a psychických porúch. Ako ich možno využiť v liečbe psychických porúch?
Najjednoduchším využitím je telemedicína, ktorá zažila svoj „boom“ počas pandémie covidu. To znamená, že psychiatri a psychológovia môžu komunikovať so svojimi pacientmi prostredníctvom online platformy.
Čoraz viac sa skúma postup získavania dát, ktorý sa volá zachytávanie každodenných zážitkov. Klient teda niekoľkokrát denne vyplní štruktúrovaný dotazník, ktorý sa zameriava na to, čo potrebujeme zisťovať. Napríklad výskyt nejakého symptómu.
Keď raz za týždeň alebo mesiac navštívi svojho psychológa alebo psychiatra a ten sa ho opýta, ako sa mal, často dochádza k spomienkovému skresleniu. No, ak máme k dispozícii dáta, ktoré každý deň vypĺňal v aplikácii v mobile (ako sa cítil, čo robil), získavame oveľa presnejší obraz o jeho stave a ako sa vyvíjal v čase.
Ako vám dáta môžu následne pomôcť?
Na základe toho vieme posúdiť, v akých situáciách sa zhoršuje alebo zlepšuje jeho psychický stav. Vieme si to doplniť aj o objektívne údaje, ktoré súvisia s jeho aktivitami. Napríklad, aké množstvo krokov urobil, koľko sa v danom dni hýbal, akú mal spánkovú aktivitu. Môžeme tak napríklad odpozorovať, že zhoršeniu spánku predchádzalo zhoršenie symptómov. Ide o veľmi cenné informácie, na základe ktorých sa dá rozhodovať o ďalšom postupe v liečbe a vyhodnocovať jej efektivitu. Potom, čo niečo zmeníme v liečbe, potrebujeme zistiť, či bola intervencia účinná. A práve v tom nám pomáhajú technológie a zozbierané dáta od pacientov.
Potom existujú aj ekologické momentálne intervencie (z angličtiny Ecological Momentary Interventions). V rámci nich môžeme prostredníctvom mobilnej aplikácie ponúknuť pacientovi veľmi jednoduchú intervenciu a to v konkrétnom čase, kedy to naozaj potrebuje. Ak napríklad niekoľkokrát po sebe uvedie zhoršenú náladu, aplikácia mu môže poskytnúť intervenciu, ktorá mu môže pomôcť. Ak algoritmus na základe dát vyhodnotí, že došlo k výraznému zhoršeniu stavu, aplikácia mu môže odporučiť, aby urýchlene vyhľadal odbornú pomoc aby sa stav ďalej nezhoršoval.
Mienite využívať digitálne technológie aj v rámci výskumu osamelosti v projekte DISCONNECT?
Tak, ako som spomínal, že digitálne technológie sa dajú využiť v klinickej praxi, využívajú sa aj vo výskume. V rámci výskumu osamelosti, ktorý v súčasnosti realizujeme v rámci katedry psychológie, sme vytvorili štruktúrovaný dotazník. Účastníci výskumu ho vypĺňajú prostredníctvom aplikácie trikrát denne počas jedného mesiaca.
Pýtame sa ich na pocity osamelosti, sociálneho vylúčenia, ale aj sociálnu podporu. Chceme, aby si tiež zapisovali situácie, keď sa niečo udeje. Čo ich výrazne rozrušilo a ako sa pritom cítili. Pýtame sa aj na bežné psychopatologické prejavy, ktoré nie sú úplne špecifické pre konkrétnu diagnózu, ale vyskytujú sa často naprieč rôznymi diagnózami. Zaujíma nás kontext, v akom sa objavujú. Okrem subjektívnych údajov, ktoré participanti vypĺňajú, sa zameriavame aj na ich pohybové aktivity, spánok a tepovú frekvenciu. Na 30 dní im zapožičiame špeciálne hodinky snímajúce pohyb, tep a spánkovú aktivitu a keď nám ich vrátia, budeme z nich vedieť získať údaje, ktoré chceme štatisticky vyhodnocovať.
Ako prežívajú osamelosť klienti, s ktorými pracujete?
Keďže všetci moji pacienti v psychoterapii trpia závislosťou, osamelosť je medzi nimi veľká téma. Pre ľudí so závislosťou je typické, že si vedome aj nevedome vytvárajú takú sociálnu sieť, ktorá neodsudzuje ich užívanie. Práve naopak, užívajú aj ich kamaráti a často je to jediná vec, ktorá ich spája.
Pre úspešnú liečbu je však dôležité, aby tieto sociálne vzťahy obmedzili alebo úplne prerušili. Často potom mnohí zisťujú, že nemajú žiadnych priateľov, s ktorými by sa mohli cítiť v bezpečí alebo mali spoločné aktivity. Zároveň je pre nich náročné sa pustiť do obnovovania vzťahov s rodinnými príslušníkmi alebo kamarátmi, ktorí s nimi neužívali a s ktorými prerušili kontakty. Aj to je dôvod, prečo sa cítia mimoriadne osamelí. V procese liečby sa to snažíme zvládnuť, pretože je to veľký rizikový faktor pre relaps k návratu užívania.
Vráťme sa ešte späť k výskumu, ako vám pomôžu zozbierané dáta o účastníkoch?
Na základe dát budeme vedieť každému participantovi vytvoriť psychopatologický profil a dáta následne budeme vedieť aj zjednodušene vizualizovať. V klinickej praxi takáto vizualizácia dát môže pomôcť psychiatrom, psychológom, ale aj samotným pacientom. Zároveň chceme zisťovať, či si vedia predstaviť, že by niečo podobné absolvovali aj v rámci liečby.
Vizualizácia dát môže obohatiť liečbu, lepšie informovať klinického pracovníka a následne pomôcť k lepšej spolupráci s pacientom. To znamená, že by ich spolupráca bola založená na zdieľanom rozhodovaní v prospech lepšej a adresnej liečby pacienta.
Prial by som si, aby sme boli viac otvorení a ochotní používať digitálne nástroje v rámci liečby psychických porúch. Samozrejme spôsobom, ktorý bude prinášať pacientovi benefity a minimálne riziká. Bol by som rád, keby sa aj výskum na Slovensku viac venoval možnostiam využívania digitálnych technológií v oblasti starostlivosti o duševné zdravie a zavádzaním zistení do klinickej praxe.
Akoby sa v budúcnosti dala využiť AI v psychológii a psychiatrii?
Podľa môjho názoruumelá inteligencia nemôže nahradiť prácu psychoterapeutov. Terapeutický vzťah je jeden z najúčinnejších faktorov úspešnej psychoterapie. Využitie vidím ako doplnenie klasickej liečby tvárou v tvár.
V čom má umelá inteligencia veľký potenciál je to, že na základe množstva dát už len z toho, ako telefonujeme, aký máme hlas, ako sa hýbeme, používame aplikácie a podobne, dokáže vytvoriť predikciu, ktorá vie zachytiť zhoršenie stavu pacienta oveľa skôr než klinický pracovník počas rozhovoru s ním. Dnes sme už svedkami rôznych výskumov s pomocou AI na zachytenie rozvíjania manickej epizódy alebo rozvíjajúcej sa demencie, prípadne pri zhoršujúcom sa stave pri depresívnych poruchách. Takže umelá inteligencia má podľa mňa veľké uplatnenie v budúcnosti.
Aký je trend vzniku nových závislostí v budúcnosti?
To sa ťažko odhaduje. Čo sa týka užívania drog a alkoholu, tam to bude v mnohom závisieť od dostupnosti a ďalších spoločenských faktorov. Minimálne však môžeme očakávať, že budú pribúdať ľudia s ťažkosťami s používaním digitálnych technológií.
Napríklad veľmi málo ľudí sa dnes lieči kvôli poruche hrania digitálnych hier, čo je nová diagnóza. Relatívne málo sa o nej hovorí a v populácii je pravdepodobne oveľa viac ľudí, ktorí majú ťažkosti tohto typu. Dá sa očakávať, že minimálne v tejto oblasti nám v najbližšom období pribudnú ďalší pacienti.
Adam Kurilla
Klinický psychológ a psychoterapeut. Aktuálne pôsobí ako klinický psychológ v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a zároveň je interným doktorandom na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je súčasťou klinického výskumu závislostí so špecifickým zameraním na nelátkové závislosti a zaujíma sa o možnosti využitia digitálnych technológií v starostlivosti o duševné zdravie. V projekte DISCONNECT sa venuje predovšetkým nastaveniu procesov, ako využívať digitálne technológie na zber dôležitých dát od účastníkov.