Autorka: Petra Nagyová, Foto: Jakub Steinecker
Digitálna doba zmenila spôsob, akým nadväzujeme a udržiavame vzťahy. Najmä mladí ľudia dnes čoraz častejšie nachádzajú pocit blízkosti v jednostranných vzťahoch s rôznymi influencermi. Tzv. parasociálne vzťahy síce nie sú obojstranné, no zohrávajú významnú rolu v ich emocionálnom živote. Psychologička Natália Čavojská hovorí v rozhovore o tom, čo poskytujú takéto vzťahy mladým a kde sú ich hranice. Okrem toho ponúka vhľad do psychiky dnešnej generácie mladých, ktorá čelí tlaku neustáleho porovnávania, potrebe zapadnúť aj chronickému nedostatku skutočnej pozornosti a porozumenia.
V rozhovore s Natáliou Čavojskou sa tiež dozviete:
- aké sú prínosy a riziká tzv. parasociálnych vzťahov,
- čo trápi mladých ľudí,
- koľko mladých ľudí kontaktuje ročne Linku detskej istoty,
- čo je platforma Twitch,
- ako sa s mladými rozprávať na tému parasociálnych vzťahov.
Ste súčasťou tímu, ktorý sa venuje výskumu osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Aká je vaša úloha v projekte DISCONNECT?
Angažujem sa v tíme, ktorý realizuje laboratórne testovanie participantov. Začiatkom tohto roka sa nám podarilo zariadiť laboratórium, v ktorom sme inštalovali nové testovacie zariadenia a prístroje. Absolvovali sme tiež školenia, ako ich efektívne používať.
Intenzívne sme pracovali na finálnej príprave protokolu testovania a aktuálne v Centre výskumu psychických porúch prebieha laboratórne testovanie prvých participantov.
S ktorou kategóriou účastníkov ste začali laboratórne testovanie?
Začali sme so zberom dát od ľudí so schizofréniou. Začínáme tiež s náborom zdravých participantov.
„Veľkou témou mladých je aktuálne kyberšikana aj osamelosť. Často sa stáva, že aj keď majú okolo seba spolužiakov a rovesníkov, niektorým chýba väčšia blízkosť. Niekto, kým by sa cítili skutočne pochopení, vypočutí, prijatí a podporení.”
Samotné laboratórne testovanie pozostáva z viacerých úloh (na počítači a simulovaných sociálnych situácií), vypĺňania dotazníkov i rozhovorov s administrátorom. Počas niektorých úloh zaznamenávame aj vodivosť kože a srdcovú frekvenciu, ako ukazovatele autonómneho nervového systému, používame EEG na sledovanie neuronálnej aktivity či skúmame behaviorálne prejavy prostredníctvom moderných softvérov.
Pôsobíte aj ako poradkyňa v rámci Linky detskej istoty, kde prichádzate do kontaktu s mladými ľuďmi. Čo ich najčastejšie trápi?
Mladí často otvárajú témy strachu, smútku alebo pocitu osamelosti či stratu pocitu bezpečia. Pomerne časté sú vzťahové témy, či už ide o vzťahy v rodine, kamarátstva alebo prvé lásky. Mnohokrát riešia aj témy zo školského prostredia, ako šikanu alebo kyberšikanu.
Na Linku detskej istoty nám často volajú aj deti alebo mladí dospelí, ktorým chýba blízky kontakt a nemajú s kým zdieľať to, čo zažili alebo čo ich trápi.
Práve mladí sú z pohľadu osamelosti jednou z rizikových skupín, keďže ich vývinovou úlohou je budovať si vlastnú identitu a hľadať si miesto v spoločnosti. Ich emocionálna regulácia je pritom ešte stále vo vývoji. Ide o životné obdobie, počas ktorého sú pre nich obzvlášť dôležité sociálne vzťahy.
„Ak niekto uprednostňuje parasociálne vzťahy pred skutočnými, mal by sa zamyslieť nad tým, čo si v nich napĺňa, aké potreby si tým sýti, čo mu to prináša a naopak berie. Čas a úsilie, ktoré venuje jednosmerným vzťahom, by mal zamerať aj na iné koníčky či rozšíriť oblasť svojich záujmov.”
Sú veľmi citliví na to, či sú sociálne prijatí alebo odmietnutí. Navyše dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, s čím prichádza ruka v ruke vzájomné porovnávanie. Porovnávajú sa na sociálnych sieťach, v škole i v rámci skupiny, do ktorej sa snažia zapadnúť. O to viac si môžu všímať vzájomné odlišnosti.
V dôsledku používania sociálnych sietí často zažívajú aj strach, že niečo zmeškajú, tzv. FOMO (z angl. Fear of missing out). Je to pocit, pri ktorom sa obávajú, že prichádzajú o zaujímavé príležitosti, pri ktorých nemôžu byť a s tým môžu znova súvisieť aj pocity osamelosti.
Koľko kontaktov ročne zaznamenávate na Linke detskej istoty?
V období pred pandémiou sme zaznamenali ročne okolo 100-tisíc kontaktov. Po pandémii tento počet narástol na viac ako 130-tisíc.
Sú dnes niektoré témy u mladých vypuklejšie? Ako sa menia trendy oproti minulosti aj s častejším využívaním sociálnych sietí?
Veľkou témou je aktuálne kyberšikana aj osamelosť. Často sa stáva, že aj keď majú mladí okolo seba spolužiakov a rovesníkov, niektorým chýba väčšia blízkosť. Niekto, kým by sa cítili skutočne pochopení, vypočutí, prijatí a podporení. Možno aj to môže byť dôvodom, prečo sa veľa mladých dnes uchyľuje k parasociálnym vzťahom.
Čo sú to parasociálne vzťahy?
Ide o jednostranné vzťahy, v rámci ktorých sa emocionálne angažuje iba jedna strana. Človek do takéhoto vzťahu venuje čas, energiu a niekedy aj financie, no jeho city nie sú opätované. Väčšinou si takúto formu vzťahu vytvára voči tvorcom obsahu – k influencerom, streamerom, celebritám, dokonca aj k spisovateľom či fiktívnym postavám z kníh alebo filmov.
„Mladí ľudia sú veľmi citliví na to, či sú sociálne prijatí alebo odmietnutí. Navyše dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, s čím prichádza ruka v ruke vzájomné porovnávanie. Porovnávajú sa na sociálnych sieťach, v škole i v rámci skupiny, do ktorej sa snažia zapadnúť.”
Prejavujú sa napríklad tým, že smútime, keď spevák zruší koncert alebo keď obľúbená hudobná skupina oznámi svoj rozpad. Kupujeme si tričká s tvárami známych osobností, vedieme fiktívne dialógy s postavou z našej obľúbenej knihy, pamätáme si dátum narodenia nášho obľúbeného herca, no možno neraz zabudneme na narodeniny blízkeho človeka.
Tieto vzťahy majú spoločné to, že druhá strana o našej existencii často ani netuší.
Ako je možné, že takýto typ vzťahu vznikne?
Inklinácia k týmto vzťahom je úplne prirodzená, pretože ak máme o niekom veľa informácii alebo ho často vidíme, vytvárame si k nemu istú väzbu. Čím viac parasociálnej interakcie máme, tým silnejšiu väzbu si vytvárame. V súčasnosti, kedy mnohí tvorcovia každodenne zdieľajú nejaký obsah či detaily zo svojho súkromného života, sú takéto vzťahy čoraz častejšie.
Samotní tvorcovia obsahu ich dokonca zámerne pestujú a podporujú. Napríklad zámerne zdieľajú niektoré súkromné momenty, aby sa s nimi druhí ľahšie stotožnili, zoznamujú sledovateľov so svojimi blízkymi, kamarátmi či rodinou. Niektorí dokonca počas prihovárania sa k sledovateľom používajú jednotné číslo, aby vytvorili väčší pocit dôvernosti. Vzťahy, ktoré sú takto zámerne udržiavané, sú samozrejme prospešné pre samotného tvorcu, čo ďalej súvisí aj s jeho ziskom.
Zaujímavé je, že so vznikom streamovacích platforiem a živých vysielaní na sociálnych sieťach prišla zmena paradigmy. Niektorí experti už nehovoria o jednosmernom vzťahu, ale o „jeden-a-pol smernom vzťahu“.
Môžete uviesť príklad?
Vezmime si príklad streamovacích platforiem, ktoré umožňujú spojenie v reálnom čase. Ponúkajú napríklad možnosti písania do četu (vyjadrovanie svojho názoru, pýtanie sa otázok), čím na vás tvorca obsahu môže priamo reagovať. Štúdie ukazujú, že aj keď tvorca reaguje na iného sledujúceho, podporuje to aj váš parasociálny vzťah voči nemu.
Medzi mladými je napríklad veľmi populárna streamovacia platforma Twitch, ktorú väčšinou používajú užívatelia vo veku od 18 do 34 rokov. Tento štatistický údaj však môže byť skreslený, pretože aj mladší užívatelia si zvyčajne volia vek nad 18 rokov.
Twitch pôvodne vznikol ako platforma na streamovanie hier. Štúdie však ukazujú, že pre sledujúcich je dôležitejším faktorom samotný streamer a jeho komunita než hra, ktorú sledujú. Potvrdzuje to aj fakt, že aktuálne je na Twitchi veľmi obľúbená práve kategória, v ktorej sa streamer rozpráva so svojím publikom bez toho, aby hral nejakú hru.
Aké sú výhody parasociálnych vzťahov?
Ľudia sú spoločenské tvory. Medzi naše dôležité potreby patrí potreba spojenia a zdieľania, čo ponúkajú aj parasociálne vzťahy. Napĺňaním týchto potrieb sa znižuje aj pocit osamelosti.
Ukázalo sa to aj počas pandémie, kedy v dôsledku sociálnej izolácie vzrástla popularita rôznych tvorcov obsahu. V dôsledku absencie skutočných vzťahov si mnohí sýtili svoje potreby práve prostredníctvom takýchto vzťahov.
Parasociálne vzťahy môžu prinášať radosť, zábavu i útechu. Existujú dokonca štúdie, ktoré ukazujú, že pomáhajú ľuďom zvládať náročné životné obdobia.
Výhodou je, že okolo tvorcov sa buduje určitá komunita. Byť jej súčasťou znamená posilnenie pocitu spolupatričnosti. Človek cíti, že niekam patrí a že mu druhí rozumejú a zdieľajú s ním rovnakú záľubu. Navyše sa v rámci komunity častokrát budujú aj reálne priateľstvá medzi jednotlivými sledovateľmi, ktoré môžu prerásť v stretávanie sa v reálnom živote.
Tvorcovia obsahu sú neraz vzorom pre isté správanie, ktoré si mladí ľudia môžu osvojiť, čo im pomáha pri formovaní vlastnej identity. Navyše si v rámci komunity môžu nacvičovať rôzne sociálne zručnosti, pýtať si rady a diskutovať. Parasociálne vzťahy a komunita samotná prinášajú zážitok spojenia aj ľuďom, ktorým sa ťažko nadväzujú priateľstvá v bežnom živote.
A aké sú riziká týchto vzťahov?
Ich rizikom je, že vytvárajú ilúziu skutočného spojenia alebo vzájomného puta. Rizikové sú najmä vtedy, ak na ich úkor zanedbávame socializáciu v bežnom živote.
Parasociálne vzťahy byť mali byť nadstavbou či obohatením bežných vzťahov v reálnom živote. Niekedy sa v nich však mladí ľudia angažujú na úkor reálnych interpersonálnych vzťahov.
„Určite má zmysel obmedziť čas, ktorý niekto venuje celebrite alebo influencerovi a viac sa zamerať na budovanie vlastných vzťahov. Je dobré si uvedomiť, že aj tvorcovia obsahu sa štylizujú do istej persóny a fanúšikom zámerne ponúkajú vytvorený imidž.“
Mladý človek sa napríklad nepridá ku kamarátom a rozhodne sa zostať doma, pretože jeho obľúbený influencer plánuje vysielať naživo prenos, prečo sa rozišiel s priateľkou.
V extrémnych prípadoch sa môže rozvinúť aj stalking, kedy sledovateľ nadobudne pocit, že jeho obľúbený influencer je blízky priateľ a majú spolu silné spojenie. Takýto vzťah potom u človeka môže spôsobiť časté fantazírovanie, až kompulzívne správanie.
Na čo si treba dávať pozor pri parasociálnych vzťahoch?
Parasociálne vzťahy by mali dopĺňať naše interpersonálne vzťahy z bežného života. Nemali by existovať na úkor našich skutočných vzťahov.
Ak niekto uprednostňuje parasociálne vzťahy pred skutočnými, mal by sa zamyslieť nad tým, čo si v nich napĺňa, aké potreby si tým sýti, čo mu to prináša a naopak berie. Čas a úsilie, ktoré venuje jednosmerným vzťahom, by mal zamerať aj na iné koníčky či rozšíriť oblasť svojich záujmov.
Určite má zmysel obmedziť čas, ktorý venuje celebrite alebo influencerovi a viac sa zamerať na budovanie vlastných vzťahov. Je dobré si uvedomiť, že aj tvorcovia obsahu sa štylizujú do istej persóny a fanúšikom zámerne ponúkajú vytvorený imidž. Nie je možné ich poznať do hĺbky tak, ako si to možno často myslíme.
Ako sa môžu na tému parasociálnych vzťahov rozprávať s mladými dospelí – rodičia alebo učitelia?
V prvom rade je prirodzené, že vznikajú takéto putá. Mladých sa pritom môžeme pýtať otázky typu: Čo sa ti na tejto osobe tak páči? Čo ťa na nej oslovuje? Môžeš sa od nej niečo zaujímavé naučiť? Môže ťa niečím prínosným inšpirovať?
S platformou Twitch napríklad spolupracuje organizácia, ktorá sa venuje duševnému zdraviu užívateľov. Ak sa u niekoho prejavia isté ťažkosti v súvislosti s využívaním platformy, môže sa na ňu obrátiť. Denne ju totiž navštívi až 35 miliónov užívateľov a priemerný užívateľ na nej strávi približne 90 minút. Populárneho streamera pri hraní počítačovej hry dokáže sledovať v reálnom čase 20-tisíc ľudí a viac. To sú pomerne vysoké čísla.
Podľa štúdií sa v parasociálnych vzťahoch angažujú najmä mladí ľudia, ktorí sa cítia osamelí a majú nízke sebahodnotenie. Práve takéto vzťahy sú pre nich bezpečnejšie než reálne vzťahy, pretože v nich nemusia čeliť možnému odmietnutiu, zraneniu, sklamaniu alebo nepríjemnej konfrontácii. Ak chcú byť pasívnejší vo vzťahu, je to v poriadku, pretože sa od nich nevyžaduje toľké úsilie ako v bežných vzťahoch. Navyše sa to často deje pod rúškom anonymity.
Kto je Natália Čavojská?
Je doktorandkou na Lekárskej fakulte UK v programe Lekárske neurovedy. Zároveň pôsobí ako psychologička na Psychiatrickej klinike LF UK a UNB v Bratislave. Je tiež odbornou poradkyňou na Linke detskej istoty. Počas štúdia na Filozofickej fakulte UK sa venovala najmä téme synestézii a výskumu psychotických zážitkov v neklinickej populácii. Jej aktuálne zameranie sa sústreďuje na sociálne procesy pri schizofrénii s osobitným zreteľom na interpersonálnu vzdialenosť pri schizofrénii v kontexte sociálnej neuroendokrinológie.