Je paradoxné, že práve v dobe, keď sú nám najodľahlejšie končiny sveta vzdialené len pár klikov, vyhlasuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sociálne stiahnutie a osamelosť za hrozbu pre verejné zdravie (Johnson, 2023). Kroskulturálny výskum naprieč 142 krajinami z októbra 2023 poukazuje na to, že takmer jeden zo štyroch dospelých zažíva mierne až intenzívne pocity osamelosti (Christensen, 2023). Výnimkou nie sú ani adolescenti. Podľa WHO pociťuje osamelosť 5 až 15 percent z nich.
Sociálne odlúčenie sa stalo jedným z kľúčových hnacích mechanizmov krízy mentálneho zdravia, ktorej sme v súčasnosti svedkami (Murthy podľa Christensen, 2023). Žijeme v najviac technologicky prepojenej dobe v histórii civilizácie, avšak výskyt osamelosti od 80. rokov 20. storočia narastá (Murthy, 2017). Postupné zvyšovanie geografickej mobility vytvorilo priestor pre kvalitnejšie možnosti uplatniť sa na pracovnom trhu či stať sa súčasťou lepšie prepojenej štvrte. No pozitívne zmeny v životnom štandarde jednotlivcov prichádzajú ruka v ruke s potencionálnymi rizikami ako narušenie existujúcich sociálnych väzieb a zvýšenie pociťovaného stresu (Pelikh et. al., 2020).
Záťaž, ktorú sociálna izolácia vytvára pre nervový systém človeka, je vedľajším produktom jeho evolučne podmienenej potreby socializácie. Z biologickej perspektívy práve schopnosť tvoriť dôverné vzťahy a kooperovať ľuďom pomohla zvýšiť šance udržať si relatívne stabilný prísun potravy a zabezpečiť ochranu pred predátormi (Murthy, 2017). Nie je teda prekvapivé, že izolačný stres dokáže mať, vo svojej chronickej podobe, na život jednotlivca až fatálne následky. Dlhodobé vystavenie organizmu stresu preň znamená zvýšenie hladiny kortizolu a množstva zápalových procesov (Murthy, 2017). Chronický stres tak spúšťa reťazovú reakciu, ktorá má deštruktívne účinky na cievy a iné tkanivá a prispieva k zvyšovaniu rizika srdcovo-cievnych chorôb, diabetu, obezity a depresie. Napokon, dlhodobý stres negatívne ovplyvňuje funkciu mozgu vrátane prefrontálneho kortexu, zahŕňajúc plánovanie, rozhodovanie a emočnú reguláciu (Murthy, 2017).
Aj keď uvažujeme o snahe vytvárať sociálne väzby ako o inštinktívnom správaní, pozorovateľnom už pri novorodencoch, dá sa s určitosťou tvrdiť, že ich finálna podoba nezávisí výlučne od ľudského genetického naprogramovania. Príklad toho, ako nedostatok sociálneho kontaktu vo formatívnych vývinových obdobiach vplýva na schopnosť socializácie, nie je nutné hľadať ďalej ako pri prípade globálnej pandémie COVID-19. Nútená izolácia vo svojom dôsledku obmedzila množstvo sociálnych interakcií, ktorých nedostatok je citeľný najmä medzi mladými ľuďmi (Christensen, 2023). Ak by sme mohli považovať trendy v marketingu za reflexiu potrieb a prianí svojej cieľovej skupiny, mohli by sme chápať zvýšený dôraz na úlohu online komunít u spotrebiteľov generácie Z (Francis & Hoefel, 2018) za reakciu na jej nedostatok. Podľa systematického prehľadu vplyvov sociálnej izolácie v kontexte covidovej pandémie na mentálne zdravie (Loades et. al., 2020) sú deti a dospievajúci obzvlášť náchylní voči depresii a úzkosti v priebehu a po ukončení nútenej izolácie. Niektoré analýzy (Barreto et. al., 2021) dokonca uvádzajú, že osamelosť má tendenciu klesať s vekom.
Slabé sociálne spojenia a osamelosť sú asociované s rizikom predčasného úmrtia, ktoré je porovnateľné s tým u ťažkých fajčiarov či ľudí trpiacich obezitou. Pri riešení ich dopadov sme však doposiaľ nevynaložili ani zďaleka toľko úsilia ako pri snahe obmedziť užívanie tabakových výrobkov a liečení obezity (Murthy, 2017).
V roku 2021 bola zverejnená prvá metaanalýza intervencií špecificky zameraných na zníženie osamelosti u mladých ľudí (Eccles & Qualter, 2021). Výskumníčky analyzovali 39 štúdií publikovaných medzi rokmi 1980 a 2019, ktoré merali osamelosť u ľudí vo veku do 25 rokov (prevažne pomocou dotazníka pre osamelosť a sociálnu nespokojnosť LSDQ). Výsledky analýzy intervencií realizovaných v single-group štúdiách (14) ukázali stredne veľký celkový efekt (Hedge’s g = 0,411) so 72,62 % variabilitou, čo naznačuje, že využité intervencie boli do určitej miery účinné pri znižovaní osamelosti u účastníkov. Využité intervencie zahŕňali zmes tréningu sociálnych zručností, zvyšovania sociálnej interakcie, sociálnej podpory a psychologických intervencií. Výsledky analýzy intervencií realizovaných v randomizovaných kontrolovaných štúdiách (25), prospektívnych štúdiách zameraných na meranie efektivity stratégií ako tréning sociálnych zručností, zvýšenie sociálnej podpory, psychologické intervencie a učenie sa novým záľubám, ukázali mierny celkový efekt (g = 0,316), čo naznačuje, že boli pri znižovaní osamelosti účinné len do určitej miery. Medzi štúdiami však existovala značná variabilita, pričom 67,35 % z nej bolo spôsobené rozdielmi v kvalite jednotlivých štúdií, ktoré mohli nafúknuť celkovú veľkosť efektu (Eccles & Qualter, 2021).
Pre účely tejto práce sme vytvorili krátky zoznam intervencií s najväčšími efektovými veľkosťami počnúc psychologickou intervenciou (g = 1,520) a zvýšenou sociálnou podporou (g = 0,966), končiac tréningom sociálnych zručností (g = 0,724) a zvýšenou sociálnou interakciou (g = 0,419). Pre nedostatočnú kvalitu výskumu sme v zozname nezahrnuli stratégiu učenia sa novej záľube. Výsledky tejto analýzy sú konzistentné s prácou (Masi et. al., 2011), ktorá sa zaoberá znížením osamelosti u celkovej populácie, ktorá navyše spomína aj stratégiu adresovania maladaptívnej sociálnej kognície.
Zdá sa, že konsenzus ohľadom intervencií proti osamelosti smeruje k niečomu, čo sme tak trochu mohli intuitívne vytušiť. Kľúč k zmierneniu osamelosti a izolácie sa nachádza v intímnom spojení s osobami, ktoré nám ho dokážu opätovať. Na to, aby sme však dokázali vytvárať skutočne autentické spojenia s inými, musíme najprv preukázať odvahu a odhodlanie spojiť sa so samým sebou, rovnako ako prejaviť trpezlivosť a empatiu pri učení sa ako nadväzovať a udržiavať kontakty s inými.
Autorka: Alex Madová
Tento text vznikol v súťaži o najlepšiu študentskú esej Katedry psychológie FIF UK na tému „Kde nachádzať blízkosť v dobe osamelosti?“
Referencie
Barreto, M., Victor, C., Hammond, C., Eccles, A., Richins, M. T., Qualter, P. (2021). Loneliness around the world: Age, gender, and cultural differences in loneliness, Personality and Individual Differences. https://doi.org/10.1016/j.paid.2020.110066.
Eccles, A.M. & Qualter, P. (2021). Review: Alleviating loneliness in young people – a meta-analysis of interventions. Child Adolescent Mental Health. https://doi.org/10.1111/camh.12389
Francis, T. & Hoefel F. (2018). ‘True Gen’: Generation Z and its implications for companies. McKinsey & Company. https://www.drthomaswu.com/uicmpaccsmac/Gen%20Z.pdf
Christensen, J. (2023). WHO makes loneliness a global health priority with new Commission on Social Connection. CNN Health. https://edition.cnn.com/2023/11/15/health/whohttps://edition.cnn.com/2023/11/15/health/who-loneliness-social-connection/index.htmlloneliness–social–connection/index.html
Johnson, S. (2023). WHO declares loneliness a ‘global public health concern’. The Guardian.https://www.theguardian.com/global–development/2023/nov/16/who–declaresloneliness–a–global–public–health–concern
Linney, C., McManus, M. N., Borwick, C., Crawley, E. (2020). Rapid Systematic Review: The Impact of Social Isolation and Loneliness on the Mental Health of Children and Adolescents in the Context of COVID-19. Journal of the American Academy of Child & Adolescent Psychiatry,https://doi.org/10.1016/j.jaac.2020.05.009
Loades, M. E., Chatburn, E., Higson-Sweeney, N., Reynolds, S., Shafran, R., Brigden, A.,
Masi, C. M., Chen, H.-Y., Hawkley, L. C., & Cacioppo, J. T. (2011). A Meta-Analysis of Interventions to Reduce Loneliness. Personality and Social Psychology Review. https://doi.org/10.1177/1088868310377394
Murthy, V. (2017). Work and the Loneliness Epidemic, Harvard Business Review. https://hbr.org/2017/09/work–and–the–loneliness–epidemic
Pelikh, A., Borkowska, M., & Patel, R. (2020). Understanding Geographical Mobility Data note. Understanding Society. https://www.understandingsociety.ac.uk/wphttps://www.understandingsociety.ac.uk/wp-content/uploads/briefing-notes/data-note-geographical-mobility.pdfcontent/uploads/briefing–notes/data–note–geographical–mobility.pdf