V téme osamelosti kladiem dôraz na potrebu venovať osobitnú pozornosť ľuďom a sociálnym skupinám, ktoré zažívajú osamelosť a izoláciu a faktorom, ktoré k nim vedú.

Osamelosť ma zaujíma ako transdiagnostický konštrukt, je prítomný naprieč rôznymi psychologickými poruchami. Je na nej špeciálne to, že sa neviaže len na základné individuálne emócie. Je do veľkej miery podmienená spoločnosťou. Nie sme len biologickými alebo psychologickými alebo sociálnymi bytosťami. Sme bio-psycho-sociálnymi bytosťami.

Sociálne odpojenie môže byť priestorom, v ktorom prehlbujeme svoj vzťah k sebe, druhým a svetu. Ak je tento priestor naplnený pocitom osamotenia, môže viesť k hlbokej nedôvere vo všetko zmienené. Zaujíma ma detail týchto javov a to ako sprístupniť ľuďom v takejto situácií ponuku preventívnych a podporných služieb.

Na výskume osamelosti ma fascinuje odhaľovanie neurobiologických procesov, prostredníctvom ktorých osamelosť ovplyvňuje naše psychické a fyzické zdravie.

Na téme osamelosti a sociálnej izolácie ma zaujímajú najmä neurobiologické aspekty a ich dopad na psychické zdravie.

V problematike osamelosti ma zaujíma najmä žitá skúsenosť ľudí a individuálne zdroje k jej prekonávaniu, vrátane psychoterapeutickej podpory, ako aj analýza globálnych dôvodov nárastu prevalencie a odporúčaní pre možné systémové opatrenia.

Téma osamelosti ma zaujíma najmä z pohľadu bio-behaviorálnych mechanizmov, ktorými osamelosť a izolácia môžu viesť k zmenám v sociálnom správaní.